Európska únia sa pokúsi na poslednú chvíľu dohodnúť na nových klimatických cieľoch

O mimoriadnom stretnutí, podľa ČTK, informovalo dánske predsedníctvo v Rade EÚ. Európski lídri sa už niekoľko mesiacov snažia dosiahnuť dohodu o spoločnej stratégii na zníženie emisií skleníkových plynov, no zatiaľ bez úspechu.

V septembri rokovania stroskotali a Únia tak nedodržala termín, ktorý stanovila Organizácia spojených národov. Na rozdiel od iných veľkých svetových hráčov, ako je Čína či Austrália, EÚ zatiaľ nepredstavila jasný plán, čo vyvolalo obavy o jej pozíciu na nadchádzajúcom klimatickom summite.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová však stále verí, že členské štáty dokážu nájsť kompromis ešte pred začiatkom novembra. Podľa jej slov by spoločné záväzky pre roky 2035 a 2040 mali potvrdiť, že Európa zostáva lídrom v boji proti klimatickej zmene. O týchto otázkach majú rokovať aj najvyšší predstavitelia členských štátov na samite EÚ v Bruseli, ktorý sa uskutoční koncom októbra.

Summit COP30 sa bude konať v brazílskom meste Belém a zúčastní sa ho takmer 200 krajín sveta. Hlavnou témou bude hľadanie ďalších krokov v boji proti globálnemu otepľovaniu. Zatiaľ čo niektoré štáty už svoje plány predstavili, Spojené štáty vedené prezidentom Donaldom Trumpom od predchádzajúcich klimatických záväzkov odstúpili. Práve preto sa na EÚ upierajú zraky ako na jedného z posledných veľkých hráčov, ktorý sa stále snaží udržať klimatické ambície pri živote.

Klimatické rokovania pod veľkým tlakom

Z hľadiska nadchádzajúcej konferencie je kľúčovým cieľom rok 2035, pričom cieľ pre rok 2040 si chce Únia stanoviť sama. Európska komisia navrhla, aby do roku 2040 EÚ znížila emisie oxidu uhličitého o 90 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Tento návrh je súčasťou širšieho úsilia o dosiahnutie klimatickej neutrality do polovice storočia.

Pôvodný návrh počítal s tým, že už do roku 2035 by emisie CO₂ klesli o 72,5 percenta oproti roku 1990. Tento plán však narazil na odpor viacerých krajín, vrátane Poľska, Maďarska, Slovenska a Česka. Tieto štáty upozorňujú, že takéto tempo znižovania emisií by mohlo vážne zasiahnuť ich priemysel, energetiku a zamestnanosť. Na septembrovom stretnutí ministrov sa preto diskutovalo o zmiernení cieľa v rozpätí 66,3 až 72,5 percenta.

Krajiny ako Francúzsko, Nemecko či Taliansko požiadali, aby sa diskusia o dlhodobom cieli do roku 2040 odložila až na koniec októbra, keď sa bude konať summit lídrov EÚ v Bruseli. Ten má byť poslednou šancou, ako dosiahnuť dohodu pred začiatkom konferencie COP30.

Európska únia tak vstupuje do záverečnej fázy klimatických rokovaní s veľkým tlakom. Ak sa členské štáty nedohodnú, Únia riskuje oslabenie svojej pozície na globálnej scéne a oslabenie dôveryhodnosti voči partnerom, ktorí už svoje záväzky predstavili.

Zároveň ide o test jednoty Európy v čase, keď sú medzi členskými štátmi výrazné rozdiely v prístupe ku klimatickej politike. Kým západoeurópske krajiny tlačia na prísne opatrenia a rýchlu transformáciu, východná časť kontinentu žiada viac času a finančnej podpory. Výsledok novembrového rokovania tak ukáže, či sa EÚ dokáže zjednotiť v jednom z najdôležitejších globálnych tém našej doby.