Európsky supervulkán sa znova prebudil. Otrasy zničili stavby v Pompejách

Seizmický roj, ktorý otriasa oblasťou Campi Flegrei od skorého piatkového rána stále pokračuje. Vezuvské observatórium INGV lokalizovalo doteraz 18 zemetrasení s magnitúdou od 1 do 3,2. Deväť udalostí malo magnitúdu väčšiu ako 1.

Posledné zemetrasenie s magnitúdou 2,0 bolo zaznamenané včera o 15:51, avšak stále pribúdajú slabé otrasy s magnitúdou 0,5 až 1.

Zemetrasenie poškodilo múry v archeoparku

Najsilnejšie zo zemetrasení tohto seizmického roja malo silu 3,2 a spôsobilo škody v známom archeologickom parku Pompeje. Spôsobil čiastočné zrútenie múru a časti klenby v insula Meridionalis.

Práve táto oblasť už bola poškodená počas zemetrasenia v roku 1980, doteraz bola podopretá a práve v posledných mesiacoch sa reštaurovala.

Ľuďom zemetrasenie ani padajúce kamene neublížili. V stavbe sa nenachádzajú žiadne fresky ani hnuteľné artefakty a už prebiehajú aj práce na zabezpečení oblasti. Správu oznámilo vedenie Archeologického parku.

V správe sa zároveň uvádza, že park začal plošnú kontrolu celej archeologickej oblasti Pompejí, na ktorej spolupracuje aj tím externých expertov, ktorí boli nedávno poverení systematickým a pravidelným monitorovaním 13 000 pamiatok starovekého mesta na základe digitálnej platformy vyvinutej špeciálne na tento účel.

Údaje z monitorovania sa používajú na plánovanie udržiavacich prác, ktoré sú nevyhnutné pre ochranu štruktúr stavieb. Na vyhodnotení udalosti a akýchkoľvek ďalších rizík park spolupracuje aj s Národným inštitútom geofyziky a vulkanológie.

„Pompeje sú krehké miesto a pracujeme na dôkladnej kontrole celej oblasti, aby sme overili akékoľvek škody po tomto seizmickom roji, aby sme čo najrýchlejšie získali kompletný obraz ,“ povedal riaditeľ lokality Gabriel Zuchtriegel.

Podľa vedcov môže dôjsť k veľkej erupcii

Názory odborníkov na blížiacu sa erupciu sa líšia. Niektorí tvrdia, že môže dôjsť k veľkej erupcii. „Nehovoríme, že nastane erupcia, ale tvrdíme, že podmienky pre ňu sú priaznivejšie,“ uviedol jeden z autorov štúdie, ktorú zverejnil časopis Nature a šéf vedeckého tímu, Christopher Killburn. Podľa vedcov by erupcii mohli predchádzať „relatívne slabé náznaky“.

„Pravdepodobnejšie sú menšie erupcie,“ tvrdí ďalší z autorov štúdie Stefano Carlino. Veľmi silná erupcia je podľa neho veľmi málo pravdepodobná. Posledná silná erupcia Flegrejských polí nastala v roku 1538. Podľa niektorých teórií erupcia sopky pred 30 tisíc rokmi prispela k vyhubeniu neandertálcov.