Európu môže zasiahnuť arktická zima, varujú meteorológovia. Na vine je polárny vír

Polárny vír je rozsiahle cirkulačné prúdenie, ktoré obklopuje severný pól a siaha od troposféry až do vyšších vrstiev atmosféry – do stratosféry, približne do výšky 50 kilometrov. Keď je vír stabilný a silný, udržuje chladný arktický vzduch uzavretý v polárnej oblasti.

V prípade jeho oslabenia sa však táto „ochranná bariéra“ rozpadne a mrazivý vzduch môže preniknúť na juh. Výsledkom býva náhle ochladenie, sneženie a silné mrazy v oblastiach, ktoré bežne takéto podmienky nezažívajú.

Podľa Severe Weather je už teraz viditeľné, že vír sa začal oslabovať skôr než zvyčajne. V priebehu novembra sa pozoruje pokles jeho intenzity v stratosfére a meteorológovia očakávajú, že najslabší bude počas decembra. Takéto oslabenie môže byť predzvesťou chladného začiatku zimy, podobne ako sa to v minulosti stávalo pri náhlych zmenách cirkulácie.

Skúsenosti ukazujú, že pri slabom polárnom víre bývajú zimy v USA, Kanade a severnej či strednej Európe spravidla chladnejšie a bohatšie na sneh. Hoci v Európe je vplyv tohto javu menej predvídateľný ako v Severnej Amerike, odborníci varujú, že existuje reálne riziko vpádov arktického vzduchu, ktoré môžu priniesť skorý sneh a mráz.

Na polárny vír vplýva viacero globálnych atmosférických faktorov

Polárny vír je z meteorologického hľadiska obrovská tlaková níž so západným okrajovým prúdením, ktorá sa vytvára počas zimnej polovice roka v dôsledku výrazného teplotného kontrastu medzi studeným vzduchom nad pólmi a teplejším vzduchom v miernych a subtropických oblastiach, pripomína portál inpocasi.cz. V Arktíde je tento jav menej stabilný ako nad Antarktídou, čo súvisí s rozmanitým reliéfom severnej pologule – s kombináciou oceánov, kontinentov a pohorí, ktoré ovplyvňujú rozloženie teplôt a tlaku.

Tieto rozdiely spôsobujú vznik tzv. planetárnych vĺn, ktoré môžu zasahovať až do stratosféry a narúšať stabilitu polárneho víru. Ak vlny prenesú do vyšších vrstiev atmosféry dostatok energie a tepla, môžu viesť k javu známemu ako náhle stratosférické oteplenie (SSW – Sudden Stratospheric Warming). Pri ňom dochádza k prudkému nárastu teplôt v stratosfére o desiatky stupňov Celzia a následnému oslabeniu alebo až rozpadu víru.

Na vývoj víru vplýva viacero globálnych atmosférických faktorov. Medzi najdôležitejšie patria tzv. kvázidvojročná oscilácia (QBO) – striedanie východného a západného vetra v stratosfére nad rovníkom – a jav ENSO, ktorý súvisí s teplotou povrchových vôd Tichého oceánu (El Niño a La Niña). Tento rok by podľa modelov mala prevládať fáza La Niña, ktorá spolu s východnou fázou QBO vytvára podmienky pre vznik náhleho stratosférického oteplenia. To by mohlo viesť k narušeniu víru a následne aj k prenikaniu arktického vzduchu do Európy.

Meteorológovia zdôrazňujú, že oslabený polárny vír znamená väčšiu nestabilitu atmosféry. Ak sa vír rozpadne, môžu sa vytvárať silné tlakové útvary, ktoré menia smer tryskového prúdenia. Tým sa otvárajú „brány“ pre chladný vzduch, ktorý sa môže valíť z Arktídy smerom na juh. Výsledkom môžu byť extrémne mrazy, snehové búrky a dlhšie obdobia zimného počasia aj v oblastiach, kde bývajú zimy miernejšie.

Napriek tomu odborníci upozorňujú, že oslabenie polárneho víru neznamená automaticky nepretržitú tuhou zimu. Skôr ide o signál, že jej začiatok môže byť rýchlejší a studenší než v minulých rokoch. Vývoj zimy bude závisieť aj od ďalších faktorov, ako je rozloženie tlakových systémov v troposfére, poloha tryskového prúdenia či aktivita Atlantiku.

Ak sa však predpovede naplnia, zima 2025 by mohla byť v Európe jedna z najvýraznejších za posledné roky. Možný vpád arktického vzduchu by priniesol skorý sneh, silnejšie mrazy a zvýšené riziko extrémov počasia. Meteorológovia preto odporúčajú pozorne sledovať ďalší vývoj situácie, pretože už prvé signály prichádzajúcej arktickej zimy sa môžu objaviť v priebehu decembra.