V mestských oblastiach, kde sú budovy v tesnej blízkosti, sú účinky horúčav cítiť viac ako inde. Je to spôsobené fenoménom tepelného ostrova. Dopyt po energii v mestách rastie oveľa rýchlejšie, ako plánujú urbanisti. V dôsledku toho to môže viesť k výpadkom energie a dokonca k prerušeniu jej dodávky, varujú vedci.
Mestský tepelný ostrov je meteorologický jav charakterizovaný vyššou teplotou v meste ako v okolitých oblastiach. Ovplyvňuje zmenu dôležitých faktorov, akými sú teplota, absorpcia slnečného žiarenia alebo jeho odraz, pokles rýchlosti vetra a pokles vlhkosti vzduchu.
Podľa nového výskumu z Lund University vo Švédsku si chladenie obyvateľov miest počas horúčav vyžaduje veľké investície do elektrickej siete. V dôsledku toho to môže dokonca viesť k výpadkom elektriny.
Štúdia publikovaná v časopise Nature energy predstavuje výpočtovú platformu kombinujúcu modely klímy, budov a energetických systémov, ktoré boli použité na simuláciu energetickej transformácie miest.
Cieľom tejto štúdie je chrániť mestá pred účinkami budúcich klimatických zmien. Vedci sa zamerali najmä na extrémne poveternostné javy, ako sú vlny horúčav a mrazy v zime.
Podľa švédskych vedcov stále existuje veľká medzera vo výskume vzájomných vzťahov medzi budúcimi klimatickými predpoveďami, analýzou stavebných štruktúr a energetickou spotrebou miest.
Prieskum ukazuje, že dopyt po energii v extrémnych poveternostných situáciách (napríklad počas horúčav) rastie rýchlejšie, než sa pôvodne predpokladalo.
Štúdia zistila, že v najteplejší deň v roku sa dopyt po energii (na napájanie chladiacich zariadení) zvyšuje o 68 % v Štokholme a o 43 % v Madride.
Ak sa to nezohľadní, môže to viesť k chybným odhadom dopytu miest po energii a v dôsledku toho k nedostatku elektriny a dokonca k prerušeniu jej dodávok.