Európa sa aktuálne ocitla v zovretí extrémnych teplotných kontrastov. Rozdiel medzi mrazivým Laponskom a pomerne slnečným Egejským morom dosahuje neuveriteľných 50 °C.
Zatiaľ čo grécke Atény si v stredu užívali takmer jarné podmienky s teplotami šplhajúcimi sa k hranici +20 °C, tak severofínska obec Meltosjärvi zažívala arktické peklo, kde sa maximálna denná teplota bola len na hodnote -31 °C.
Rozdiel medzi týmito dennými maximami bolo 50 °C, čo podčiarkuje obrovskú rozmanitosť atmosférických podmienok na našom kontinente.
Tieto markantné rozdiely sú priamym dôsledkom špecifického rozloženia tlakových útvarov, kde systémy nízkeho tlaku vzduchu aktívne pôsobiace vo východnom Stredomorí fungujú ako mohutný „dopravník“, ktorý po svojej prednej strane pumpuje prehriaty vzduch zo severnej Afriky hlboko do vnútrozemia až k brehom Čierneho mora.
Súbežne s týmto procesom sa nad Škandináviou stabilizovala mohutná tlaková výš, ktorá vytvorila ideálne podmienky pre hromadenie mrazivej vzduchovej hmoty pôvodom z Ruska a polárnych oblastí.
Tento studený vzduch sa vplyvom slabého prúdenia a prevládajúcej polárnej noci, ktorá neumožňuje prehrievanie zemského povrchu, mohol nerušene ďalej ochladzovať a klesať k zemi, čím sa vytvorila nehybná a mrazivá bariéra.
Vysokotlakový systém nad severozápadným Ruskom teda ovplyvňuje počasie v Škandinávii, kým nízkotlakový systém v Stredozemnom mori priťahuje teplý vzduch až na Ukrajinu.
Takéto meteorologické nastavenie nielenže bráni premiešavaniu vzduchových hmôt, ale zároveň vytvára ostré frontálne rozhrania, ktoré určujú charakter zimy v celej Európe a spôsobujú, že kým na juhu je lokálne teplo aj v januári, tak severná Európa zápasí s mrazivými teplotami.