Fenomén El Niňo ohrozuje nielen životné prostredie, ale má vážny dopad aj na ekonomiku
Jav El Niňo by mohol mať vážny, viacročný vplyv na ekonomiky na celom svete.
Jav El Niňo by mohol mať vážny, viacročný vplyv na ekonomiky na celom svete. Štúdia ukázala, že v minulosti spôsobila zmena oceánskej cirkulácie mnohým krajinám, najmä tým najchudobnejším, obrovské škody. Vedci zdôrazňujú, že účinky anomálií sa môžu znásobiť zmenou klímy.
Pravdepodobnosť výskytu El Niňo v roku 2023 sa zvyšuje. Podľa amerického Národného úradu pre oceány a atmosféru (NOAA) sa anomália v Tichom oceáne vyskytne koncom leta s viac ako 80-percentnou istotou.
Tento jav by mohol mať katastrofálne environmentálne a klimatické dôsledky vrátane možnosti, že teplota Zeme prekročí priemer predindustriálnej éry o 1,5 °C. Štúdia uverejnená v časopise Science ukazuje, že v dôsledku toho nebude trpieť len príroda.
Dlhodobá stopa
Výskumníci z Dartmouth College v americkom štáte New Hampshire vykonali analýzu globálnej hospodárskej aktivity v obdobiach po výskyte javu El Niňo v rokoch 1982-1983 a 1997-1998. Výskumníci sledovali hospodársky rast v rôznych regiónoch sveta.
Ako zistili, aj 5 rokov po skončení anomálií boli ekonomiky niektorých regiónov oslabené. Globálna ekonomika stratila 4,1 bilióna dolárov, resp. 5,7 bilióna dolárov za pol desaťročia po každej z týchto udalostí. Najväčšie spomalenie bolo zaznamenané v rozvojových pobrežných krajinách, ako sú Indonézia a Peru. Ich HDP sa znížilo až o 10 %.
„Nie je to tak, že by spoločnosti a ekonomiky len tak prežili náraz a potom sa vrátili do normálu," povedal Christopher Callahan, hlavný autor štúdie. Dodal, že údaje naznačujú, že na niektorých miestach by sa účinky anomálie mohli prejavovať až 14 rokov.
Vedci vysvetľujú, že vplyv El Niňo na klímu a blahobyt rôznych krajín odráža nerovnomerné rozdelenie bohatstva a klimatických rizík. Ich zistenia tiež ukazujú, aké silné môžu byť účinky klimatických zmien, ktoré ešte viac prehĺbia účinky anomálie.
Musíme zmierniť klimatické zmeny a zároveň viac investovať do predvídania a adaptácie na jav El Niňo, pretože tieto javy len zvýšia budúce náklady na globálne otepľovanie, vysvetlil Justin Mankin, spoluautor štúdie. Dodal, že naša prosperita je ovplyvnená našou ekonomikou a naša ekonomika je prepojená s klímou.
Výsledky výskumníkov naznačujú, že pravdepodobne dôjde k vážnej hospodárskej strate, ktorá zníži hospodársky rast v tropických krajinách až na 10 rokov.
Anomália predpovedaná na rok 2023 by mohla do roku 2029 spomaliť globálnu ekonomiku až o 3 bilióny dolárov, odhadujú autori. Ak klimatické zmeny zvýšia frekvenciu a silu El Niňo, globálna hospodárska strata v 21. storočí bude 84 biliónov dolárov.
Čo je to El Niňo?
El Niňo je jav, ktorý nastáva, kedy je povrchová teplota vody v rovníkovej zóne Tichého oceánu nad priemerom. Tento jav je spojený aj s oslabením pasátov.
Pri vyššej teplote Tichého oceánu hrozí väčšie riziko intenzívnych zrážok a silných hurikánov v Severnej a Južnej Amerike, ale aj veľké sucho v oblastiach juhovýchodnej Ázie a severnej Austrálie.
Opakom tohto javu je La Niňa. S týmto javom sme sa stretávali posledné tri roky, no La Niňa už začiatkom roka zanikla. Podľa najnovších výskumov sa na jej predĺžení mohli podieľať obrovské požiare, ktoré sa vyskytli v Austrálii na prelome rokov 2019 a 2020.
