Balkán aktuálne zasypáva masa snehu. Sneženie je také výrazné, že viaceré mestá a obce sú aktuálne už odrezané od sveta. V Sarajeve, hlavnom meste Bosny a Hercegoviny, sa už nakopilo 50 cm a snežiť ešte neprestáva.
Európu ovplyvňuje rozsiahla blokujúca tlaková výš nad Grónskom, ktorá usmerňuje arktický vzduch hlboko na juh. Keď sa tento mrazivý vzduch stretne s relatívne teplým a vlhkým Stredozemným morom, vznikajú extrémne silné snehové systémy, tzv. Jadranky, ktoré sa presúvajú priamo cez Balkán smerom na východ.
Tento silný teplotný kontrast podporuje rozvoj intenzívnych cyklón, ktoré sa formujú nad centrálnym Stredozemím a potom sa presúvajú smerom k Balkánskemu polostrovu a východnej Európe.
Jadranky vo všeobecnosti prinášajú najdrsnejšie poveternostné podmienky vrátane silného sneženia, silného vetra, snehových búrok a vážnych prerušení dopravy, a to sa práve nad Balkánom deje.
V niektorých častiach Balkánu už snehové zrážky presahujú pol metra. V Sarajeve napadlo už 50 cm snehu a snežiť naďalej neprestáva. Očakáva sa, že v Bosne a Hercegovine, najmä horských oblastiach ako Bjelašnica a Jahorina, napadne až 90 cm snehu do štvrtka. Veľké množstvo snehu hlási aj Rumunsko, kde napadlo už do 40 cm snehu.
Silné sneženie zasiahlo aj Karpaty. V rumunskej Transylvánii zostalo niekoľko dedín odrezaných od sveta kvôli neprejazdným cestám.
Výdatné sneženie mieri aktuálne aj do Maďarska, kde miestami napadne až 35 cm snehu. Ide o veľmi výrazné masy snehu, čo celom určite bude viesť k ďalším rozsiahlym dopravným komplikáciám v spomenutých krajinách.
Na Jadrane komplikuje situáciu silný nárazový vietor (tzv. bóra), ktorý v nárazoch dosahuje rýchlosť cez 120 km/h, čo v kombinácii so snehom vytvára nebezpečné snehové jazyky a takmer nulovú viditeľnosť.
Zatiaľ čo väčšina vnútrozemského Balkánu bude pod snehom a chladom, južné pobrežné oblasti Balkánu môžu čeliť odlišnému, ale rovnako nebezpečnému scenáru.
Teplejší a veľmi vlhký vzduch nad pobrežím Čiernej Hory, Albánska a západného Grécka prinesie dlhotrvajúce a silné dažde, čím sa zvýši riziko bleskových povodní a zosuvov pôdy, najmä ak zrážky pretrvávajú niekoľko dní.
Súčasné predpovede zároveň naznačujú, že nepôjde o krátkodobý zimný „incident“, ale skôr o obdobie, počas ktorého by chladné a nestabilné podmienky mohli pretrvávať minimálne do polovice januára.