Slovenskí pestovatelia majú, dúfajme, tú najhoršiu mrazivú noc za sebou. Teploty v noci zo štvrtka na piatok neklesali prakticky na celom našom území a na severe dokonca atakovali -9 °C, čo je pre kvitnúce stromy veľmi nebezpečné. Fotografie od našich čitateľov ukazujú, koľko práce mali do rána pri zachraňovaní úrody.
Po okraji tlakovej níže, ktorá má svoj stred nad Ruskom, k nám v uplynulých dňoch prúdil chladný kontinentálny vzduch od severovýchodu. Tento vzduch je typický predovšetkým svojím výrazným nočným prechladzovaním, ktoré sa prejavilo už počas noci zo stredy na štvrtok.
Dnešná noc však priniesla ešte výraznejšie mrazy, ktoré sú v strede apríla obzvlášť nebezpečné pre vykvitnuté ovocné stromy.
Dnes v noci pritom mrzlo v 2 metroch nad povrchom nielen vo vyšších polohách, na severe a v mrazových kotlinách, ale takmer na celom našom území. V prízemnej vrstve, teda vo výške 5 cm nad zemou, mrzlo takmer na celom území.
Najviac dnes do rána „prituhlo“, prirodzene, na horách. Mínusové teploty však potrápili takmer celé naše územie. V Tatranskej Javorine najnižšia teplota klesla k -8,6 °C, v Oravskom Veselom k -8,4 °C, v Rabči k -7,8 °C, na Štrbskom Plese k -7,7 °C, v Oravskej Lesnej k -7,2 °C, v Lieseku k -7,1 °C, na Kojsovskej holi k -7,0 °C č v Turzovke k -6,7 °C.
Pod bod mrazu sa nedostali teploty len na staniciach Jaslovské Bohunice, Somotor a Bratislava-Koliba.
Predpoveď počasia na dnešnú noc už sľubuje miernejšie mrazy, riziko prízemného mrazu však stále zostáva. Ak chcete predísť škodám na ovocných stromoch, je potrebné vykonať niekoľko opatrení, najhoršiu noc však majú ovocinári už za sebou. V našej galérii si môžete pozrieť, ako bojovali proti mrazu dnes v noci.
Jednou z najúčinnejších metód ochrany stromov pred mrazom je spaľovanie parafínových sviec. Pri tejto metóde sa v ovocných sadoch rozmiestňujú kovové nádoby s parafínovými sviecami priamo pod stromy. Tieto sviece vytvárajú teplo, ktoré pomáha zabrániť prílišnému ochladeniu vzduchu pri povrchu pôdy. Ide o metódu, ktorá si vyžaduje značné množstvo práce aj finančných nákladov, pretože v sadoch sa často používajú stovky sviec naraz. Ak je však počasie bezvetrné, dokáže tento spôsob zvýšiť teplotu v sade aj o približne +5 °C, čo môže byť rozhodujúce pre záchranu úrody.
Ďalšou pomerne rozšírenou metódou je dymovanie. Pri tomto spôsobe sa zapália materiály, ktoré vytvárajú hustý dym. Ten má za úlohu obmedziť únik tepla z povrchu zeme a spomaliť ochladzovanie vzduchu v blízkosti stromov. Dymovanie však patrí medzi menej účinné spôsoby ochrany a často dokáže zvýšiť teplotu len o niekoľko stupňov. Navyše ide o metódu, ktorá nie je príliš šetrná k životnému prostrediu, a preto sa v posledných rokoch používa čoraz menej.
Veľmi účinnou, hoci technologicky náročnejšou metódou je protimrazové zavlažovanie. Pri tomto spôsobe sa počas mrazivých nocí používajú špeciálne mikrorozprašovače, ktoré jemne postrekujú stromy vodou. Na povrchu rastlín sa postupne vytvára vrstva ľadu, ktorá paradoxne chráni kvety pred silnejším mrazom. Pri zamŕzaní vody sa totiž uvoľňuje teplo, ktoré udržiava teplotu rastlinných pletív blízko hodnoty 0 °C a zabraňuje ich poškodeniu. Táto metóda je veľmi účinná, no vyžaduje dostatok vody a technického vybavenia.
Používa sa aj metóda miešania vzduchu, známa ako vzdušná ochrana proti mrazu. V tomto prípade sa využívajú ventilátory alebo špeciálne zariadenia, ktoré premiešavajú studený vzduch pri zemi s teplejším vzduchom vo vyšších vrstvách atmosféry. Táto metóda však funguje len za určitých meteorologických podmienok, najmä pri tzv. inverzii teploty, keď je vo vyšších vrstvách teplejší vzduch. Ak takéto podmienky nenastanú, účinnosť tejto ochrany je obmedzená.
Ďalšie metódy pre menších pestovateľov nájdete v tomto článku >>>