Fúzač alpský sa vracia: V tomto meste potvrdili výskyt jedného z najkrajších chránených chrobákov Slovenska

Fuzáč alpský, modro zafarbený chrobák, sa vyskytuje v strednej a južnej Európe, južnom Švédsku, Malej Ázii a na Kaukaze. Na Slovensku má domov v Malých Karpatoch, Malej Fatre a na Vihorlate.

Fuzáč rád larví v starých a chorých drevinách. Dospelé jedince sa živia miazgou stromov, najpočetnejšie populácie sa viažu na pralesné porasty s padnutými alebo odumierajúcimi bukmi. A práve staré stromy ho priviedli do nášho hlavného mesta.

Prilákali ho staré dreviny

Výskyt tohto chráneného chrobáka potvrdili na Jakubovom námestí v bratislavskom Starom Meste, o čom informovala mestská časť na sociálnej sieti.

Samospráva priblížila, že v rámci zachovania biodiverzity je pre prírodu a živočíchy prospešné neodstraňovať choré stromy predstavujúce bezpečnostné riziko, ale pristúpiť k zosadzovaciemu rezu a ponechať torzo kmeňa. Aj to je dôvod, prečo sa fúzačovi alpskému v tejto mestskej časti zapáčilo.

Prispieť k zachovaniu biodiverzity pritom môže každý z nás, napríklad aj v podobe hmyzieho hotelu, v ktorom sa môže okrem fúzača zapáčiť mnohým ďalším hmyzím druhom.

Fúzač alpský ako významná súčasť ekosystému

Fuzáč alpský je významnou súčasťou ekosystému lesa. Napáda choré stromy a pomáha ich rozkladu a postupnému zániku. Jeho larvy sú potravou ďatľov a drevokazných mravcov. Dospelé jedince sa často stávajú potravou lesných druhov vtákov, jašteríc a hmyzožravcov.

Samička kladie vajíčka do štrbín kôry čerstvo zoťatých, padnutých alebo odumierajúcich bukov. Z vajíčok sa vyvinú larvy, ktoré v dreve žijú dva až tri roky. 

Vývin lariev je známy aj na hrabe, breste, lipe a gaštane. Posledné larválne štádium sa zakuklí tesne pod povrchom kmeňa a neskôr už ako dospelé imágo si vyhryzie otvor a odletí preč.

Dospelé fúzače môžete pozorovať od júna do septembra. Poletujú okolo stromov, z ktorých sa vyliahli, prípadne v ich blízkom okolí. Aktívne sú najmä počas slnečných dní.