Golfský prúd sa skutočne spomaľuje. Ak nastane kolaps, bude to pre Európu PEKLO

Nová štúdia odhalila, že jeden z najsilnejších prúdov na svete − Atlantická meridionálna cirkulácia (AMOC), do ktorej spadá aj Golfský prúd − sa od polovice 90. rokov podstatne spomalila.

AMOC je základnou súčasťou systémov, ktoré udržujú regionálnu klímu Zeme v rovnováhe. Bez nej by Európa mohla trpieť chladnejšími zimami, zatiaľ čo trópy by sa mohli zohriať ešte rýchlejšie, a to je iba začiatok...

Mnohé klimatické modely naznačujú, že Golfský prúd prúdi stále slabšie a slabšie. Snahy o meranie a pozorovanie neustále ukazujú, že AMOC zoslabuje. 

Ak sa AMOC spomalí, výmena tepla sa zníži, čo následne ovplyvní klímu. Tieto zmeny spôsobia, že horúce oblasti budú teplejšie a chladné budú chladnejšie, uviedol autor štúdie Alexey Mishonov z Marylandskej univerzity. 

Čo sa stane, ak dôjde ku kolapsu Golfského prúdu?

Ako sme uviedli, AMOC predstavuje rozsiahlu sieť atlantických oceánskych prúdov vrátane výrazného Golfského prúdu, ktorá odnepamäti formuje klimatické podmienky v Európe a výrazne určuje charakter a vývoj počasia vrátane Slovenska.

Tento systém umožňuje transport tepla z tropických oblastí smerom na sever, čo zabezpečuje mierne zimy a temperované letá. Jeho spomalenie by však mohlo viesť k náhlemu kolapsu, čo by mohlo spustiť reťazec udalostí vedúcich k výraznému poklesu teplôt na našom kontinente.

V Európe nastane doba ľadová

Zimy a letá by v Európe už neboli také, ako ich poznáme. Tento potenciálny kolaps by spôsobil, že klíma v Európe by sa prudko ochladila a nastala by doslova doba ľadová. Celá Európa by sa mohla v priebehu rokov zmeniť na chladnú a nehostinnú krajinu.

Podľa modelových simulácií by mohlo dôjsť k prudkému poklesu teplôt už o niekoľko rokov. Predpokladá sa, že teploty by mohli klesnúť o približne 7 °C za desaťročie, čo by viedlo k extrémnym klimatickým zmenám, ako je rozširovanie arktického ľadu smerom na juh, zvýšenie teplôt na južnej pologuli, zmeny v globálnych zrážkových vzoroch a devastácia Amazonského pralesa.

Predpovedať presne, kedy nastane kolaps, vedci s určitosťou nevedia, ale vedia, že k tomuto hrozivému scenáru smerujeme. Môže ísť o roky či desaťročia...