Golfský prúd slabne. Hrozí nám prudké ochladenie a tuhá zima?

Golfský prúd, kľúčová súčasť systému známeho ako Atlantic Meridional Overturning Circulation (AMOC), postupne stráca silu. Podľa viacerých vedeckých štúdií publikovaných v časopisoch ako Nature Communications sa od polovice 20. storočia oslabil približne o 15 percent.

Dôvod je jednoduchý, no vážny: globálne otepľovanie.

Takto funguje „oceánsky pás“

AMOC je obrovský oceánsky dopravný pás. Prenáša teplo z trópov do severného Atlantiku a pomáha udržiavať miernejšie podnebie v Európe.

Funguje na princípe rozdielov v teplote a slanosti vody. Teplá, slaná voda prúdi na sever, kde sa ochladí, zhustne a klesne do hlbín. Odtiaľ sa vracia späť na juh.

Problém nastáva, keď sa do severného Atlantiku dostáva viac sladkej vody z topiacich sa ľadovcov Grónska. Sladká voda znižuje slanosť aj hustotu oceánu. Voda potom neklesá tak, ako by mala, a celý systém sa spomaľuje.

Americký National Oceanic and Atmospheric Administration aj výskumníci z University of Maryland potvrdzujú, že od roku 1994 pozorujeme stabilný pokles výkonu tohto systému.

Výskumníci síce považujú úplný kolaps do roku 2100 za málo pravdepodobný, no zároveň varujú pred ďalším oslabovaním, ak budú emisie CO₂ pokračovať.

Už sa to stalo. A rýchlo

História ukazuje, že oslabenie AMOC môže mať dramatické následky.

Počas obdobia známeho ako Younger Dryas pred približne 12 900 rokmi došlo k náhlemu prílevu sladkej vody z jazera Agassiz v Severnej Amerike. Výsledkom bolo prudké spomalenie oceánskeho prúdenia a ochladenie Grónska o 4 až 10 °C. Európa zažila návrat takmer ľadových podmienok.

Lesy ustupovali, zrážkové vzorce sa zmenili a niektoré regióny zasiahlo sucho. Podobná, hoci slabšia udalosť nastala aj pred 8 200 rokmi a ochladila Európu na niekoľko storočí.

Rozdiel oproti minulosti? Dnes zmenu spôsobujeme my a prebieha oveľa rýchlejšie.

Studená škvrna sa už objavuje

V severnom Atlantiku sa už dnes objavuje tzv. „warming hole“ alebo studená škvrna. Zatiaľ čo planéta sa otepľuje, táto oblasť vykazuje nižšie teploty povrchu mora o 1 až 2 °C.

Modely naznačujú, že do konca storočia môže AMOC zoslabnúť o ďalších 13 až 45 percent. Niektoré scenáre dokonca počítajú s bodom zlomu okolo polovice storočia, hoci vedci sa stále sporia o presné načasovanie.

Ak by došlo k prudkému kolapsu, severozápadná Európa by mohla zažiť ochladenie o 3 až 10 °C, s extrémami pod −20 °C v Škandinávii či Spojenom kráľovstve. Zároveň by sa zvýšila intenzita atlantických búrok o 20 až 30 percent.

Paradoxné dôsledky pre Európu

Oslabenie Golfského prúdu neznamená jednoduchý návrat do doby ľadovej. Realita by bola oveľa zložitejšia.

Sever Európy by čelil chladnejším zimám, viac snehu a častejším extrémom. Stred a juh by mohli zažiť suchšie letá, pokles zrážok o 10 až 20 percent a častejšie suchá.

Rieky ako Rýn a Dunaj by mohli mať nižší prietok, čo by zasiahlo energetiku aj dopravu. Hrozil by aj nárast hladiny mora pozdĺž atlantického pobrežia až o 50 centimetrov, čo by zvýšilo riziko záplav v Holandsku či Belgicku.

Slovensko by bolo zasiahnuté taktiež

Slovensko neleží pri Atlantiku, no zmeny v systéme AMOC by pocítilo tiež. Klíma Európy je prepojený systém a oslabenie Golfského prúdu by zmenilo rozloženie tlakov, zrážok aj teplôt.

Ak by sever Európy výraznejšie ochladol, studený arktický vzduch by mohol častejšie prenikať do strednej Európy. To znamená viac vpádov mrazov, výkyvy teplôt a potenciálne silnejšie snehové epizódy.

Paradoxne, aj pri oslabení AMOC by globálne otepľovanie pokračovalo. Pre Slovensko to môže znamenať častejšie suchá, pokles letných zrážok a vyšší výpar. Už dnes vidíme pokles hladín podzemných vôd v niektorých regiónoch.

Modely naznačujú nárast blokujúcich tlakových útvarov nad Európou. V praxi by to mohlo znamenať dlhé obdobia bez dažďa, ale aj prívalové zrážky a lokálne povodne.

Kombinácia jarných mrazov, letného sucha a horúčav by mohla znižovať úrodu obilnín či kukurice. Lesy by čelili väčšiemu stresu zo sucha aj škodcov. Slovensko by teda pravdepodobne nezažilo „novú dobu ľadovú“, ale skôr väčšiu nestabilitu počasia. Teplejšie leto, chladnejšie výkyvy v zime a častejšie extrémy.