Grónsko je stále viac zelenšie. Plocha s rastlinami sa za posledných 30 rokov zdvojnásobila

S novými informáciami prišli vedci vo svojej štúdii, ktorú publikovali v odbornom časopise Scientific Reports. Veľké plochy ľadu sa od osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia zmenili na neúrodné skaly, mokrade aj kríkové porasty. Tento vývoj tak v Grónsku ďalej mení životné prostredie - ale dôsledky cíti celý svet, ukázala štúdia.

Vedci v nej vychádzali z detailnej analýzy satelitných záznamov. Tie odhalili, že počas posledných tridsiatich rokov sa roztopilo odhadom 11 tisíc kilometrov štvorcových grónskych ľadovcov a ľadovej pokrývky. Na porovnanie: to je približne rozloha Banskobystrického a Bratislavského kraja. Vegetácia sa tak v Grónsku rozšírila na viac ako dvojnásobok plochy, ktorú pokrývala v čase začatia štúdie.

Súčasne tam takmer štvornásobne vzrástol počet mokradí, čo je ďalší významný problém so závažnými dôsledkami. Pretože v močiaroch dochádza k rozkladu rastlinnej hmoty, sú významným zdrojom emisií metánu, ktorý bol až doteraz uväznený pod ľadom. O príčinách tejto zmeny autori štúdie nijako nešpekulujú; za ústup ľadu podľa vedcov môže vyššia teplota vzduchu vyvolaná ľuďmi spôsobeným globálnym otepľovaním. Od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia sa spomínaná oblasť otepľuje dvakrát rýchlejšie, než je svetový priemer.

Existujú dôkazy, že zvýšená plocha vegetácie má za následok ďalšie topenie ľadu, vyplýva zo štúdie. Príčin je viac, ale tou hlavnou je nižšia odrazivosť zelených a hnedých plôch v porovnaní s tými ľadovými: slnečné lúče sa od nich horšie odrážajú, takže krajina pohltí viac tepla a teda sa celá viac zahrieva. „Vidíme známky toho, že úbytok ľadu vyvoláva ďalšie reakcie, ktoré povedú k pokračovaniu úbytku ľadu a ďalšiemu ozeleneniu Grónska,“ poznamenal spoluautor výskumu Jonathan Carrivick. Vedci na základe poznatkov vytvorili model umožňujúci predvídať oblasti Grónska, ktoré v budúcnosti pravdepodobne postihnú „výrazné a zrýchlené“ zmeny.

Grónsko je zelenšie, ale vedcom svieti červená

Výraz Grónsko znamená „zelená krajina“. Tento ostrov skutočne v minulosti zelený býval, ale nie v dobách, kedy na ňom žili ľudia. Významná časť je totiž pokrytá ľadovcom, ktorý je starý najmenej 400-tisíc rokov.

Grónsko bolo ale čiastočne zelené aj v stredoveku, v období označovanom ako „stredoveká teplá perióda“ (skratka MWP z anglického Medieval Warm Period), ku ktorému došlo asi medzi rokmi 950 a 1250. Išlo o lokálnu zmenu klímy, ktorá zasiahla hlavne severný Atlantik a teda aj juh Grónska.

Podľa islandských legiend bol roku 982 odsúdený islandský sedliak Erik Rudý na tri roky do vyhnanstva mimo ostrova. So skupinou ďalších vikingov sa vydal na plavbu do Grónska, kde pristáli blízko ústia fjordu Tunulliarfik; dnes sa tam nachádza moderná inuitská osada Narsarsuaq. Táto časť Grónska je aj v súčasnosti nezaľadnenou a teda dosť zelenou oblasťou. Legenda rozpráva, ako Erik vymyslel optimistický názov „Grónsko“, aby prilákal ďalších osadníkov. Tento trik zrejme zafungoval, pretože vyhnanca nasledovali ďalšie stovky mužov a žien.

S ich príchodom na juhozápadný cíp Grónska sa tam rozvinulo zmiešané hospodárstvo, ktoré bolo založené na kombinovanom pastierstve, love a rybolove. Hospodárske zvieratá sa chovali hlavne kvôli mlieku, syru a maslu. Mäso pochádzalo prevažne z lovu, a to ako miestneho, tak aj zo sezónnych výprav ďalej na sever. Tieto dlhšie výpravy smerovali do oblastí, kde sa hojne vyskytovali mrože, narvalové a ľadové medvede. Koža a slonovina sa potom stali vývozným tovarom, ktorý umožňoval námorný obchod so zvyškom Európy výmenou za železo, drevo a ďalšie základné potreby.

Po niekoľkých storočiach tejto kolonizácie sa ale klíma v regióne výrazne zhoršila; ľad sa posunul späť na juh a tiež stúpla hladina mora. Podľa jednej z nedávnych štúdií tak osadníci kombináciou oboch vplyvov prišli asi o 200 kilometrov štvorcových pôdy. Dôkazom sú pozostatky niektorých osád, ktoré sú teraz pod hladinou.

Tieto zmeny mali negatívny vplyv na vikingskú spoločnosť, zrejme sa k nim pridali aj ďalšie faktory ako hladomory a epidémie, takže vikingovia Grónsko okolo roku 1500 nakoniec opustili. Dokázali tam prežiť len Inuiti, ktorí boli lepšie schopní adaptovať sa na drsnejšie podmienky.