Grónsko sa topí alarmujúcou rýchlosťou. Podľa nového výskumu sa od roku 1978 ľadové šelfy na severe ostrova zmenšili o 35 % a niektoré úplne zmizli.
V októbri bola zverejnená správa British Antarctic Survey, ktorá ukázala, že topenie Antarktídy sa už nedá úplne zastaviť. Proces jednoducho zašiel príliš ďaleko.
Ako ukazuje štúdia publikovaná v Nature Communications, strata ľadu nadobudla alarmujúce rozmery aj na severnej pologuli.
Vedci z Francúzska, Dánska a Spojených štátov amerických analyzovali stav ľadových šelfov − častí ľadovej pokrývky, ktoré plávajú na vode v severnom Grónsku.
Pomocou satelitných údajov a klimatických modelov sledovali zmeny v rozsahu a hrúbke ľadu za posledné desaťročia, ako aj ich vplyv na susedné ľadovce.
Výsledky ukázali, že od roku 1978 stratili severné šelfy Grónska asi 35 % svojho objemu. Z 8 obrovských más ľadu sa dodnes zachovalo 5, ktoré sa tiež zmenšujú, slabnú a praskajú.
Procesy rozpadu sú poháňané čoraz teplejšou vodou, ktorá odplavuje ľadové štruktúry a roztápa ich zdola.
Ako autori vysvetlili, samotné topenie šelfov nezvyšuje hladiny morí a oceánov, ale môže spôsobiť reťazovú reakciu. Fungujú ako prirodzené bariéry, ktoré bránia vode v úniku z ľadovcov do oceánu.
To je obzvlášť znepokojujúce, pretože strata ľadu z Grónska je zodpovedná za približne 17 % globálneho nárastu hladiny morí medzi rokmi 2006 a 2018.
Kedysi jeden z najväčších šelfov, Zachariae Isstrom, sa v rokoch 2003 až 2012 zrútil, čo spôsobilo, že voda z topiaceho ľadu tiekla zo susedného ľadovca do oceánu.
Každý rok stráca Grónsko 18 miliárd ton ľadu – pre porovnanie, na zvýšenie hladiny morí o 1 milimeter je potrebných asi 360 miliárd ton ľadu.
„Čo sa stane s pólmi a morskou hladinou v budúcnosti, závisí od rozhodnutí politikov, aby znížili emisie skleníkových plynov,“ dodal na záver Romain Millan z Universite Grenoble Alpes, hlavný autor štúdie.