Grónsko čelilo extrémnej vlne horúčav, ktorá mala dramatické dôsledky pre tamojšie ľadovce. Podľa vedcov zo siete World Weather Attribution (WWA) sa v priebehu jedného týždňa roztopilo 17-krát viac ľadu, než je dlhodobý májový priemer.
Medzi 15. a 21. májom 2025 zaznamenalo Grónsko rekordnú epizódu topenia ľadovcov v dôsledku nezvyčajne vysokých teplôt. Táto výnimočná udalosť nezasiahla len Grónsko, ale aj Island, kde sa 15. mája vyšplhala teplota až na +26 °C. To je o viac než 13 stupňov Celzia viac ako dlhodobý májový priemer z rokov 1991 až 2020.
Až 94 % meteorologických staníc na Islande hlásilo nové teplotné rekordy, čo podľa klimatológov dokazuje extrémnosť a výnimočnosť tejto vlny horúčav. V Grónsku sa teplota v niektorých oblastiach vyšplhala až na 3,9 °C nad predindustriálny priemer.
Takéto extrémne teploty nie sú v tejto oblasti bežné. Sú vnímané ako jasný dôkaz prehlbujúcej sa klimatickej zmeny.
Klimatologička Friederike Otto z Imperial College London upozornila, že táto vlna horúčav významne prispela k urýchleniu topenia ľadu, čím sa zvýšil príspevok Grónska k celosvetovému rastu hladiny morí. Ide o dôsledok, ktorý by za normálnych okolností nebol taký výrazný bez vplyvu extrémneho počasia.
Podľa vedeckého časopisu Nature sa Arktída otepľuje až štvornásobne rýchlejšie ako zvyšok planéty. Tento fenomén známy ako „arktické zosilnenie“ znamená, že každá ďalšia vlna horúčav má vážnejšie a rýchlejšie následky než predtým.
Masívne topenie grónskeho ľadového štítu je mimoriadne znepokojujúce aj z dlhodobého hľadiska. Grónsko obsahuje dostatok ľadu na to, aby v prípade úplného roztopenia zvýšilo hladinu svetových oceánov o viac ako 7 metrov. Aj keď takýto scenár nie je bezprostredný, zrýchľujúci sa proces topenia je varovaním, ktoré nemožno ignorovať.
Vedci z WWA zdôrazňujú, že extrémne klimatické udalosti, ako táto májová vlna horúčav, budú čoraz častejšie, pokiaľ sa globálne otepľovanie nezastaví. Súčasné klimatické modely predpovedajú, že bez radikálneho zníženia emisií skleníkových plynov budú podobné udalosti len pribúdať.
Táto situácia opäť poukazuje na nevyhnutnosť okamžitého a medzinárodne koordinovaného boja proti klimatickej zmene. Ochrana arktických oblastí, ktoré sú kľúčové pre stabilitu globálneho klimatického systému, by mala byť jednou z priorít klimatickej politiky.
Grónsko sa tak stáva nielen symbolom klimatickej zmeny, ale aj reálnym barometrom jej dôsledkov. Každá ďalšia vlna horúčav v tomto regióne môže mať ďalekosiahle následky pre celý svet.