Grónsko zažíva vlnu horúčav v januári: V hlavnom meste prvýkrát nemrzlo

Arktický ostrov Grónsko prechádza počas aktuálnej zimnej sezóny mimoriadne anomálnym obdobím, ktoré vyráža dych aj skúseným klimatológom. Podľa najnovších údajov Dánskeho meteorologického inštitútu (DMI) bol tohtoročný január v Grónsku vôbec najteplejší v celej histórii meraní, informujú Novinky.cz.

Anomália vystrelila o 8 °C nahor

Najväčší šok prinieslo hlavné mesto Nuuk, kde sa priemerná mesačná teplota po prvýkrát od začiatku sledovania vyšplhala nad bod mrazu a dosiahla hodnotu +0,2 °C. Pre porovnanie, dlhodobý priemer pre toto obdobie je pritom až −7,7 °C, čo znamená, že odchýlka vystrelila o takmer 8 °C nahor.

Situácia na ostrove je alarmujúca, pretože táto oblasť sa otepľuje až 4-krát rýchlejšie než globálny priemer, čo už teraz vážne ohrozuje kľúčové odvetvia, najmä rybolov. Extrémne prejavy počasia úzko súvisia s oslabením polárneho víru, ktorý namiesto toho, aby držal mrazivý vzduch v Arktíde, vytláča zimu hlboko do južnejších šírok, zatiaľ čo severné oblasti zaplavuje nevídané teplo.

Na niektorých staniciach, ako napríklad v oblasti Kullorsuaq, namerali meteorológovia od začiatku decembra anomálie vyššie o neuveriteľných 26 °C oproti normálu. Hoci sú mrazivé podmienky pre Grónsko typické, vplyvom klimatickej zmeny sa zimy s takto miernym priebehom stávajú čoraz bežnejším javom, čo potvrdzujú aj experti z Národného centra pre výskum klímy s tým, že dramatické zmeny v Arktíde sú už dnes jasne viditeľné voľným okom.

Topenie grónskeho ľadovca sa zintenzívňuje

S tým úzko súvisí aj topenie grónskeho ľadového štítu, čo nie je len lokálnym problémom Arktídy, ale predstavuje jeden z najväčších „spúšťačov“ zmien globálneho ekosystému.

Keďže ide o pevninský ľadovec, každá kvapka vody z neho priamo zvyšuje hladinu svetových oceánov, na rozdiel od topenia morského ľadu. Vedci odhadujú, že ak by sa grónsky ľadovec roztopil úplne, globálna hladina morí by stúpla o približne 7 metrov, čo by znamenalo zánik väčšiny pobrežných metropol.

Aktuálne Grónsko prispieva k ročnému nárastu hladiny morí približne jedným milimetrom, no toto tempo sa v posledných desaťročiach neustále zrýchľuje. Okrem samotného nárastu výšky hladiny je tu však ešte jeden kritický faktor, a tým je masívny prítok sladkej vody do slaného Atlantiku.

Tento proces narúša hustotu morskej vody, čo môže viesť k spomaleniu alebo úplnému kolapsu Golfského prúdu. Ak by sa tento „tepelný výmenník“ oslabil, paradoxne by to mohlo priniesť do Európy extrémne výkyvy počasia a v niektorých scenároch aj výrazné ochladenie, zatiaľ čo trópy by sa prehrievali ešte drastickejšie.

Topenie navyše odkrýva tmavšie plochy pod ľadom (skaly a pôdu), ktoré pohlcujú viac slnečného žiarenia, čím sa spúšťa nebezpečná spätná väzba, ktorá otepľovanie planéty ďalej urýchľuje.