Horské ľadovce miznú rekordným tempom. Väčšina z nich zanikne ešte v tomto storočí

Ľadovce zohrávajú v prírodnom systéme mimoriadne dôležitú úlohu. Ovplyvňujú lokálne aj globálne klimatické procesy, regulujú vodný režim riek, formujú horskú krajinu a majú významný kultúrny, estetický aj turistický rozmer. Pre mnohé regióny sú nenahraditeľným zdrojom vody počas suchých období. Najnovšia vedecká štúdia však prináša znepokojivé zistenia: tempo ich zániku sa bude v priebehu 21. storočia výrazne zvyšovať a veľká časť dnešných ľadovcov úplne zmizne.

Doterajší výskum sa zameriaval najmä na dve základné charakteristiky – úbytok hmoty a zmenšovanie plochy ľadovcov. Tieto ukazovatele sú kľúčové pri odhadoch príspevku k zvyšovaniu hladiny morí alebo pri hodnotení dostupnosti vody v povodiach závislých od ľadovcového topenia. Nová štúdia však prináša odlišný pohľad: namiesto objemu a plochy sleduje samotný počet ľadovcov, ktoré úplne zaniknú. Zároveň zavádza nový parameter – rok s najvyššou mierou zániku ľadovcov počas 21. storočia.

Vedci pri výskume vychádzali z globálneho Randolphovho inventára, ktorý zahŕňa viac ako 200-tisíc pevninských ľadovcov. Tento rozsiahly databázový súbor obsahuje informácie o polohe, rozlohe a type jednotlivých ľadovcov a slúžil ako vstup pre tri nezávislé globálne modely simulujúce ich budúci vývoj. Modely umožnili porovnať, ako sa bude situácia vyvíjať pri rôznych scenároch globálneho otepľovania.

Simulácie počítali so štyrmi scenármi nárastu globálnej teploty do roku 2100. Prvým je oteplenie o 1,5 °C, ktoré zodpovedá cieľu Parížskej dohody. Druhým je hranica 2 °C, považovaná za limit, po ktorého prekročení by následky klimatických zmien výrazne zosilneli. Tretí scenár počíta s oteplením o 2,7 °C, čo zodpovedá súčasným politickým záväzkom štátov, a štvrtý s oteplením až o 4 °C, teda so scenárom vysokých emisií bez výrazných redukčných opatrení. Ľadovec bol považovaný za zaniknutý v momente, keď jeho plocha klesla pod 0,01 km² alebo keď jeho objem dosiahol menej než jedno percento pôvodnej hodnoty.

Tempo zániku sa zrýchľuje: ročne môžu zmiznúť tisíce ľadovcov

Výsledky ukazujú, že počet miznúcich ľadovcov bude rásť najmä v prvej polovici tohto storočia. Vrchol ich úbytku však nastane v rôznom čase v závislosti od intenzity otepľovania. Pri oteplení o 1,5 °C by maximum zaniknutých ľadovcov pripadlo približne na rok 2041, keď by ročne zmizlo okolo 2-tisíc ľadovcov. Pri štvortupňovom oteplení sa tento vrchol posúva do polovice 50. rokov a počet zaniknutých ľadovcov by mohol dosiahnuť až 4-tisíc ročne. Pre porovnanie, dnes na svete zaniká približne 750 až 800 ľadovcov za rok.

Regionálne rozdiely sú výrazné a závisia nielen od miery otepľovania, ale aj od počtu a veľkosti ľadovcov v danej oblasti. V oblastiach s menším počtom ľadovcov, ako je Island, je maximálny ročný úbytok obmedzený na niekoľko jednotiek až desiatok. Naopak, Stredná Ázia, kde sa nachádza veľké množstvo ľadovcov, už dnes prichádza o 200 až 300 ľadovcov ročne. Pri oteplení o 1,5 °C by sa toto tempo mohlo zvýšiť na približne 500 ročne a pri štvortupňovom scenári až na 1 100 ľadovcov ročne.

Z pohľadu relatívnych hodnôt zaniká vo väčšine regiónov každoročne približne 1,5 % súčasného počtu ľadovcov. Menej výrazné straty sa očakávajú vo vysokohorských a polárnych oblastiach, zatiaľ čo regióny s množstvom malých ľadovcov, ako je stredná Európa, môžu čeliť ročným stratám na úrovni viac než 3 %.

Osobitne alarmujúca je situácia v Alpách. Maximálna miera zániku by tu mala nastať už medzi rokmi 2033 až 2041. Pri splnení cieľa 1,5 °C by do konca storočia zostalo len približne 12 % dnešného počtu alpských ľadovcov. Ak by sa globálne oteplenie ustálilo na úrovni 2,7 °C, v strednej Európe by do roku 2100 prežilo len okolo 110 ľadovcov, teda asi 3 % pôvodného stavu. Pri štvortupňovom scenári by ich počet klesol približne na dvadsať. Dokonca aj známe stredne veľké ľadovce by sa zmenšili na fragmenty alebo úplne zanikli a najväčšie ľadovce by sa rozpadli na menšie časti.

Aj keď niektoré ľadovce môžu prežiť až do konca storočia, ich počet, veľkosť a rozmiestnenie sa výrazne zmenia. Postupne bude pribúdať veľmi malých ľadovcov a ubúdať tých väčších, čo je trend pozorovateľný už dnes. Výsledky štúdie zároveň zdôrazňujú naliehavú potrebu adaptácie, najmä v regiónoch, ktoré sú závislé od vody z topenia malých ľadovcov. Práve tie totiž miznú ako prvé a ich zánik môže mať vážne dôsledky pre zásobovanie vodou, ekosystémy aj miestne hospodárstvo.