Hrôza padavého vetra: Prečo je taký nebezpečný? Tému odhaľuje aj nový film Smršť

Vysoké Tatry postihla silná víchrica, ktorá dostala pomenovanie Alžbeta. Po tejto smršti ostali naše najkrajšie zelené poklady na nepoznanie a z tejto obrovskej katastrofy sa dodnes celkom nespamätali. Do dnešných dní sú následky tejto veternej hrôzy spred 20-tich rokov viditeľné najmä v oblasti Tatranskej magistrály. 

Veterná smršť, ktorá zasiahla Vysoké Tatry 19. novembra 2004 je najväčšou veternou kalamitou v novodobých dejinách Slovenska.

Smršť, ktorá zmenila Slovensko

Spúšť bola obrovských rozmerov – celé lesy doslova behom chvíľky prestali existovať a po smršti ostala len hromada popadaných stromov a oči pre plač. Výška závalov na tatranských cestách miestami dosahovala až 6 metrov. Vysoké Tatry sa v priebehu chvíli zmenili na nepoznanie a pohľad na ne bol viac než žalostný.

Veternú smrť vtedy poznačili zaujímavé meteorologické fakty. Víchrica Alžbeta totiž priala vzniku tzv. padavého vetra. Ide o špecifický jav, ktorý je za vhodných podmienok veľmi nebezpečný.

Čo je padavý vietor a ako vzniká? 

Padavý vietor vzniká, keď je prúdenie vzduchu orientované kolmo na horský hrebeň. Za vhodných podmienok – ako vhodný vertikálny profil teploty a rýchlosť vzduchu – sa vzduch na záveternej strane prepadáva. Na tomto mieste vzniká vlna, na ktorej zostupnej časti klesá vzduch popri svahu. Tento padavý vietor je preto rýchlejší ako vietor na náveternej strane hôr.

Táto mechanika sa tak správa veľmi podobne, ako keď voda preteká ponad prekážku. Najvhodnejšie je, ak sa v určitej nadmorskej výške vyskytuje stabilná vrstva a súčasne vietor s rastúcou výškou zosilňuje po túto vrstvu, pričom nad ňou opäť slabne.

Ak sa táto vlna dostane do nadmorských výšok, v ktorých nie sú lesy a hustejšie osídlené oblasti, zvyčajne nedochádza k rozsiahlym škodám. Ak sa však padavý vietor dostane do nižších nadmorských výšok, škody sú obrovské.

Takmer všetky prípady, v ktorých došlo k ničivým škodám v podhorských oblastiach, boli spôsobené práve padavým vetrom, vrátane spomínanej veternej smršti v Tatrách z roku 2004.

Pozor, teraz „Smršť“ mieri aj do slovenských kín! 

Téme padavého vetra, resp. halného vetra (halný vietor je špecifický typ vetra, ktorý sa vyskytuje na pohraničí Poľska a Slovenska v oblasti Vysokých Tatier) sa venoval aj úspešný slovenský spisovateľ Jozef Karika, ktorý je okrem iného aj autorom známeho bestselleru Trhlina. 

Po úspechu filmovej Trhliny prinesie režisér Peter Bebjak 4. apríla do kín ďalší film nakrútený na motívy bestsellera Jozefa Kariku, a to mysteriózny triler Smršť. V hlavných úlohách sa predstavia dve obľúbené tváre česko-slovenskej hereckej scény – Tomáš Maštalír a Anna Geislerová. Je sa na čo tešiť!

Zapojte sa do súťaže

Slovenský film Smršť si môžete už od dnes vychutnať aj v slovenských kinách a naviac môžete vyhrať zaujímavé predmety k filmu smršť.

Vyhrať môžete pršiplášte alebo knihu. Stačí sa len zapojiť do našej SÚŤAŽE tu >>>

Zapojiť môžete aj do našej instagramovej súťaže TU o dve vstupenky do kina na tento film.

Kompletné pravidlá webovej súťaže o merch

Kompletné pravidlá instagramovej súťaže o lístky do kina