Hrozí niečo veľké? Grécko sa opäť trasie a na Kréte zaznamenali silné zemetrasenie

Včera vo štvrtok 22. mája o 6.19 h miestneho času zasiahlo severovýchodné pobrežie Kréty zemetrasenie s magnitúdou 6,1 – 6,2. Epicentrum sa nachádzalo asi 60 km severovýchodne od letoviska Elounda a otras prichádzal z hĺbky približne 64 km.

Otrasy bolo cítiť od Turecka až po Izrael a Egypt, no hlásené škody zostali našťastie len lokálne – v Heraklione sa čiastočne zrútila fasáda staršieho domu a na horských cestách sa objavili menšie zosuvy. 

Varovali pred cunami

Európsko-stredomorské seizmologické centrum (EMSC) okamžite vydalo varovanie pred cunami a vyzvalo obyvateľov, aby sledovali pokyny miestnych úradov. Krétske záchranné zložky prešli do najvyššieho stupňa pohotovosti, uzavreli turisticky obľúbené tiesňavy Samaria a Imbros a vystríhali ľudí, aby sa dočasne zdržiavali ďalej od pobrežia.

Krátko po hlavnom otrase nasledoval dotras s magnitúdou 3,1 a niekoľko slabších otrasov.

Prečo sa grécka zem opäť triasla?

Grécko sa nachádza na styku Africkej a Eurázijskej litosférickej platne. Africká doska sa podsúva (subdukuje) pod Eurázijskú pozdĺž Hellenického oblúka, zatiaľ čo Egejské more sa rozťahuje v dôsledku pohybu tzv. Egejskej mikroplatne. Podsúvanie a „naťahovanie“ kôry uvoľňuje obrovské množstvo energie, ktorá sa periodicky prejavuje zemetraseniami. 

Seizmologické laboratórium Aténskej univerzity uviedlo, že len medzi 26. januárom a 13. februárom tohto roka zaznamenalo v oblasti Kyklád vyše 18 400 drobných otrasov; už v zime silné chvenie na Santoríne prinútilo úrady evakuovať tisíce ľudí a zatvoriť školy.

Hoci sa škody po štvrtkovom zemetrasení ukázali ako relatívne mierne, odborníci zdôraznili, že Egejské more patrí k najseizmickejším oblastiam Európy. Grécke úrady preto aj naďalej kontrolovali statiku škôl, nemocníc a historických pamiatok a monitorovali hladinu mora.

Najsilnejšie otrasy v modernej histórii Grécka