Hrozia Slovensku silnejšie a častejšie zemetrasenia?

Presne pred týždňom, v sobotu 21. februára, došlo v popoludňajších hodinách pri Bratislave k mimoriadne zriedkavej udalosti, a to k zemetraseniu o sile až 4,3 magnitúdy. Išlo o pomerne silné a citeľné zemetrasenie, ktoré v našich končinách vôbec nie je bežné.

Zemetrasenie zaznamenal aj európsky EMSC, ktorý túto informáciu potvrdil. K zemetraseniu došlo o 13:44 h s epicentrom len 2 km od Šamorína a 21 km od Bratislavy, s hypocentrom 10 km. 

Pocítili ho viacerí obyvatelia v hlavnom meste aj širšom okolí, ako aj ľudia v okruhu 100 km, a to aj na území Maďarska a Rakúska.

Zemetrasenie spôsobilo menšie škody ako popadané škridle, popraskané omietky či popukané múry domov. V obyvateľoch, ktorí žijú v bezprostrednej blízkosti epicentra, však zanechalo nepríjemné spomienky na sekundy hrôzy, kedy zem strašidelne dunela, zo stien padali obrazy a všetko sa triaslo.

Hrozia Slovensku silnejšie zemetrasenia?

Obavy z ničivých zemetrasení sa na Slovensku objavujú najmä po citeľnejších otrasoch pôdy. Realita je však podstatne pokojnejšia. Slovensko sa nenachádza na rozhraní veľkých litosférických dosiek, kde dochádza k ich intenzívnemu vzájomnému pohybu a vzniku najsilnejších zemetrasení.

Najsilnejšie otrasy na svete vznikajú najmä v oblastiach, ako je napríklad Tichomorský ohnivý kruh, kde sa stretávajú a podsúvajú mohutné litosférické dosky. V takýchto regiónoch dochádza k uvoľňovaniu obrovského množstva energie.

Stredná Európa vrátane Slovenska je z tohto pohľadu relatívne stabilná oblasť.

Aké časté sú zemetrasenia s magnitúdou okolo 4,3?

Zemetrasenie s magnitúdou 4,3 (aké zasiahlo okolie Šamorína 21. februára) môže byť citeľné, no spravidla nespôsobuje vážne škody. Z globálneho hľadiska ide o pomerne bežný jav.

Takýchto zemetrasení sa na Zemi vyskytne približne 10 000 ročne, čo v priemere znamená jedno približne každú hodinu niekde na planéte. Ak sa teda podobné zemetrasenie objaví na Slovensku, nejde o nič výnimočné v globálnom kontexte. Ide o prirodzený prejav uvoľňovania napätia v zemskej kôre.

Hoci môžu otrasy obyvateľov znepokojiť, zvyčajne nepredstavujú výrazné riziko.

Hrozia častejšie otrasy alebo silnejšie zemetrasenia?

Zvýšený výskyt menších otrasov po hlavnom zemetrasení nie je nezvyčajný. Ide o takzvané dotrasy, ktoré vznikajú v dôsledku postupného vyrovnávania napätia v horninovom prostredí. Dotrasy bývajú slabšie než hlavný otras a postupne ich intenzita aj frekvencia klesá.

V okolí Šamorína bolo ešte v priebehu týždňa zaznamenaných 22 dotrasov s magnitúdou od 0,9 do 2,8. Odborníci upozorňujú, že zvýšená seizmická aktivita môže v tejto lokalite pretrvávať týždne až mesiace a hoci bude frekvencia otrasov pravdepodobne klesať, nemožno vylúčiť ďalší výraznejší dotras, ktorý by ľudia opäť pocítili.

Na základe geologickej polohy Slovenska sa však nedá očakávať, že by u nás dochádzalo k pravidelným silným a ničivým zemetraseniam. Mierne otrasy sa môžu objaviť aj v budúcnosti, no patria k prirodzeným geologickým procesom. 

Slovensko tak zostáva z pohľadu seizmického rizika relatívne bezpečnou krajinou, kde sa silných zemetrasení obávať nemusíme.