Hviezda, ktorá zatieni Slnko: Kozmická explózia bude viditeľná aj cez deň

Predstavte si jasný poludňajší deň, keď zrazu na oblohe zažiari bod svetla tak intenzívny, že na chvíľu zatieni aj Slnko. Nie je to fantázia ani filmová triková scéna – vedci tvrdia, že presne toto nás môže v budúcnosti čakať.

Sagittae, záhadná dvojhviezda, ktorá už roky dráždi astronómov, smeruje k výbuchu, aký sa v našej galaxii objavuje len zriedkavo. Je to kozmická časovaná bomba, ktorá odpočítava posledné momenty – a jej „tikot“ je čoraz hlasnejší.

Osudový tanec v súhvezdí Sagitta

Sagittae leží približne 10 000 svetelných rokov od nás v drobnom súhvezdí Sagitta. Tvoria ju dve hviezdy, ktoré sú zakliesnené v smrteľnom gravitačnom tanci. Jednou je biely trpaslík, ultra husté jadro pôvodne slnečnej hviezdy. Druhou je hmotnejší hviezdny spoločník, z ktorého trpaslík neúnavne „pije“ hmotu – preto označenie upíria hviezda.

Obiehajú okolo seba každých 12,3 hodiny a pomaly sa približujú, čo nevyhnutne vedie k ich budúcej zrážke.

Orbitálny „jadrový reaktor“

Tento systém je výnimočný tým, že patrí medzi tzv. supermäkké röntgenové zdroje (SSS). Biely trpaslík priťahuje materiál tak intenzívne, že na jeho povrchu prebieha nepretržitá termonukleárna reakcia – malé, trvalé „mikro-výbuchy“.

„Nahromadená hmota môže v najbližších rokoch spôsobiť novovú explóziu, ktorú uvidíme aj voľným okom,“ vysvetľuje astrofyzik Pablo Rodríguez-Gil z Inštitútu Kanárskych ostrovov.

Aj v najpokojnejších fázach je Sagittae stokrát jasnejšia než podobné systémy. Vesmírny materiál vytvára okolo dvojice žiarivý plynný obal – tzv. circumbinárny disk.

Pozorovania z púšte Atacama odhaľujú pravdu

Na to, aby vedci pochopili, čo sa v tejto sústave naozaj deje, použili spektrograf X-Shooter na ďalekohľade VLT v Čile. Rozložili svetlo hviezdy na celé spektrum – ako keď hranol vytvorí dúhu – a výsledky prekvapili aj odborníkov.

Dlhé roky sa predpokladalo, že hviezdy majú veľmi rozdielne hmotnosti. Nové merania však ukazujú, že obe hviezdy sú približne rovnako ťažké ako naše Slnko a celý systém váži najviac 2,1 slnečnej hmoty. Extrémna premenlivosť žiarenia však robí výpočty náročnými – hviezdy sa správajú ako „rozladený kozmický motor“.

Denná supernova

Nestabilita systému smeruje k nevyhnutnému záveru. Najprv prídu novy – výbuchy spôsobené prudkým vyvrhnutím nahromadenej hmoty. Tieto výbuchy môžu byť až 100-tisíckrát jasnejšie než Slnko, no trpaslík ich prežije.

Najväčšia šou však príde až pri zlúčení oboch hviezd. Podľa výpočtov Louisianskej štátnej univerzity môže k supernove dôjsť okolo roku 2067. A keď nastane, bude taká jasná, že ju uvidíme voľným okom aj cez deň.

Nebezpečenstvo nehrozí – Sagittae je priveľmi ďaleko. No pre astronómov pôjde o jedinečnú príležitosť sledovať v priamom prenose zrod úplne novej hviezdnej pozostalosti.