Španielske pobrežie čelí rastúcej ekologickej hrozbe. Pláže v oblasti Gibraltárskeho prielivu a južného Španielska zaplavujú tisíce ton inváznej hnedej riasy pochádzajúcej z juhovýchodnej Ázie.
Podľa spravodajského servera The Guardian, ktorý sa odvoláva na ochranárov prírody, ide o vážnu ekologickú krízu, ktorá má zásadný vplyv na biodiverzitu miestneho morského prostredia. Invázny druh riasy s latinským názvom Rugulopteryx okamurae sa masívne šíri pobrežím a spôsobuje problémy nielen prírode, ale aj miestnej ekonomike, rybolovu a cestovnému ruchu.
Len v provincii Cádiz museli úrady od mája odstrániť z populárnej pláže La Caleta viac ako 1 200 ton tejto riasy. V niektorých dňoch odstraňujú až 78 ton denne. „Sme úplne zahltení. Toto je ekologická katastrofa,“ uviedol José Carlos Teruel z radnice v Cádize. Podľa neho je výskyt rias priamo závislý od smeru vetra – vždy, keď zaveje zo západu, prichádza ďalšia vlna rias.
Vedci sa domnievajú, že podobne ako pri mnohých iných inváznych druhoch sa táto riasa do Stredozemného mora dostala cez balastné nádrže lodí, ktoré prechádzali Suezským prieplavom. Balastná voda, ktorú lode vypúšťajú do mora, často obsahuje mikroorganizmy či larvy, ktoré sa v novom prostredí môžu nekontrolovane šíriť.
Riasa sa prvýkrát objavila pred desiatimi rokmi v španielskej enkláve Ceuta v severnej Afrike. Ako prvý ju zaznamenal výskumník z univerzity v Málage. Odvtedy sa rozšírila nielen po andalúzskom pobreží a Gibraltárskom prielive, ale aj na Kanárske ostrovy, Azory, do Kantaberského mora a Baskicka. Profesor biológie z univerzity v Cádize Juan José Vergara upozorňuje, že reakcie úradov boli a sú príliš pomalé.
„V počiatočnej fáze sa dá takáto invázia ešte zvládnuť. Je to ako s rakovinou – keď sa zachytí včas, dá sa liečiť. Ale ak sa rozšíri, je neskoro,“ uviedol Vergara. Podľa neho tvoria riasy vyplavené na pobrežie len malý zlomok skutočného množstva, ktoré sa pod vodou ďalej rozrastá.
Zásadným problémom je, že invázia už pokročila do štádia, keď je prakticky nekontrolovateľná. „Pri iných druhoch inváznych morských rias sme videli, že situácia sa po 10 až 15 rokoch vrátila do normálu. Ale pri tomto prípade mnohí vedci tvrdia, že takýto rozsah ešte nikdy nevideli,“ dodal Vergara.
Riasy majú okrem ekologických dôsledkov aj významný ekonomický dopad. V turisticky atraktívnych oblastiach ako Cádiz alebo Tarifa, ktoré sú vyhľadávané najmä windsurfistami, spôsobujú pokles návštevnosti. Rybári zápasia s poškodenými sieťami, keďže riasa sa do nich zamotáva. Navyše, nadmerný rast rias znižuje množstvo kyslíka vo vode, čo ohrozuje morské živočíchy a rovnováhu ekosystému.
Likvidácia inváznych rias je aj finančne náročná. Miestne samosprávy musia denne vynakladať značné prostriedky na ich zber a odvoz, čo zaťažuje daňových poplatníkov. A napriek obrovskému úsiliu je situácia každým dňom zložitejšia.
Najväčšie obavy však vyvoláva dopad rias na biologickú rozmanitosť. Na pláži La Caleta už došlo k vytlačeniu pôvodných druhov morských rias a ďalších rastlín. Vedci zatiaľ nedokážu s istotou povedať, či ide o dočasný jav alebo o trvalé poškodenie ekosystému. Riasa sa dokáže prichytiť na skaly, podmorské štruktúry a zároveň voľne plávať, čím doslova zadúša prirodzené druhy.
Navyše, Rugulopteryx okamurae v tejto oblasti nemá žiadnych prirodzených predátorov. Rozmnožuje sa sexuálne aj nepohlavne, čo zvyšuje jej šance na prežitie. Dokáže absorbovať toxíny a prispôsobiť sa rôznym podmienkam. Odborníci sa preto obávajú, že jej úplné vyhubenie je prakticky nemožné.
Situácia na juhu Španielska tak predstavuje ďalší dôkaz toho, aké následky môže mať globalizácia, klimatické zmeny a nedostatočná regulácia námornej dopravy na prírodu. Vedci i ochranári bijú na poplach a volajú po medzinárodnej spolupráci, prísnejších pravidlách pre balastné vody a investíciách do výskumu a ochrany morského prostredia. Či však nebude na zásadné kroky už neskoro, ukáže najbližších niekoľko rokov.