Island je ako na ihlách. Objem magmy hromadiacej sa pod povrchom sa neustále zvyšuje, čo by v najbližších dňoch mohlo viesť k ďalšej sopečnej erupcii. Tá môže nastať veľmi rýchlo a na varovanie pred ňou bude málo času.
Na Islande sa schyľuje k ďalšej erupcii. Objem magmy v magmatickej komore na poloostrove Svartsengi sa naďalej zvyšuje. S najväčšou pravdepodobnosťou dôjde k erupcii v oblasti medzi horami Stóra-Skógfell a Hagafell.
Seizmicita nad komorou je nízka, odkedy v sobotu 2. marca natiekla magma do podpovrchovej trhliny v blízkosti mesta Grindavík. O niečo väčšia aktivita je na hore Fagradalsfjall, kde bolo za posledných 24 hodín zistených približne 20 zemetrasení.
Modelové výpočty naznačujú stratu objemu od predchádzajúceho víkendu asi 1,3 milióna kubických metrov zo zásobníka magmy Svartsengi. Táto komora napája eruptívnu trhlinu tiahnucu sa asi 3 kilometre medzi horami Stora-Skógfell a Hagafell. Objemová strata z komory Svartsengi bola oveľa nižšia ako pri predchádzajúcich erupciách, a to o 10 miliónov metrov kubických.
Od sobotňajšieho natečenia magmy z komory do trhliny sa pri pozorovaniach GNSS zisťuje nepretržité zdvíhanie povrchu. Prítok magmy pod Svartsengi tak pokračuje a modelové výpočty naznačujú rýchlosť akumulácie asi pol milióna kubických metrov za deň.
Celkovo sa od poslednej erupcie, ktorá bola 8. až 9. februára, do zásobníka pod Svartsengi nahromadilo asi 9,5 milióna kubických metrov magmy. Preto tlak v rezervoári magmy naďalej narastá a v najbližších dňoch je zvýšená pravdepodobnosť sopečnej erupcie v kráteri Sundhnúkur.
Islandský meteorologický úrad aktualizoval mapu možného nebezpečenstva, ktorá sa v porovnaní s predchádzajúcim hodnotením nebezpečenstiev nezmenila. Nová mapa je platná do štvrtka 7. marca, pokiaľ si vývoj situácie nevyžiada ďalšie prehodnotenie.
Počasie v najbližších dňoch pravdepodobne ovplyvní monitorovacie systémy, pretože v nadchádzajúcich dňoch sa vyskytnú prehánky a fúkať bude juhovýchodný vietor, ktorý dosiahne rýchlosť v nárazoch 55 km/h.
Island je veľmi náchylný na prírodné katastrofy, pretože leží na Stredoatlantickom hrebeni – divergentnej hranici platní, kde sa severoamerická platňa a euroázijská platňa od seba vzďaľujú, čo vedie k častým sopečným erupciám a zemetraseniam.