Jar 2025 na Slovensku prepisovala rekordy. Problémom je zhoršujúce sa sucho

Podľa údajov Slovenského hydrometeorologického ústavu dosiahla priemerná teplota počas jari 2025 hodnotu 9,3 °C, čo z nej robí jednu z najteplejších jarí za celé obdobie meteorologických meraní. Na globálnej úrovni sa jar 2025 zaradila ako druhá najteplejšia v histórii a v rámci Európy bola štvrtou najteplejšou.

Prvý letný deň bol zaznamenaný už 16. apríla v lokalitách ako Kuchyňa, Gabčíkovo či Nitra. Tropické teploty nad +30 °C sme zaznamenali o necelé tri týždne neskôr, 3. mája, v Gabčíkove a v Moravskom Svätom Jáne.

Zaujímavé extrémy priniesol aj samotný priebeh jari. Napríklad 10. apríla bola na Lomnickom štíte nameraná minimálna teplota -19 °C, čím bol prekonaný viac než polstoročný rekord. Výrazné teplotné rozdiely sa vyskytli aj v nížinách.

V Piešťanoch sa začiatkom apríla pohybovala denná priemerná teplota na úrovni typickej pre január – len 1,6 °C. O desať dní neskôr tam však priemerná denná teplota vyskočila na hodnotu 20,1 °C, čo zodpovedá klimatickým podmienkam polovice júla.

Problémom je pretrvávajúce sucho

Zrážkovo jar nevybočovala z bežného priemeru, no ani takéto množstvo zrážok nestačilo na zmiernenie dlhodobého sucha, ktoré sa začalo formovať ešte v októbri minulého roka. Klimatológovia upozorňujú, že pôdny základ je veľmi slabý a s blížiacimi sa horúčavami a možnými dlhšími obdobiami bez dažďa možno očakávať ďalšie zhoršovanie sucha.

Znepokojivá situácia bola pozorovaná aj vo vysokohorských oblastiach. Na Lomnickom štíte chýbal začiatkom mája sneh, čo sa podľa SHMÚ stalo len dvakrát od roku 1951 – v roku 1952 a teraz. V priebehu mája však sneh opäť pribudol a výška pokrývky presiahla 50 cm, čo bolo viac ako v niektorých zimných mesiacoch.

Tohtoročná jar priniesla aj dve výrazné vlny mrazov, ktoré negatívne ovplyvnili vývoj ovocných stromov. Fenologické fázy, teda kvitnutie a pučanie ovocných a lesných drevín, sa v nížinách objavili o 7 až 14 dní skôr než zvyčajne. Podobne aj sejby jarných obilnín prebiehali o jeden až tri týždne skôr oproti dlhodobému priemeru.

Najväčší problém pre poľnohospodárstvo však nepredstavovali mrazy, ale extrémne suché podmienky. Tie sa počas jari vyskytli až v troch vlnách. Ako informoval klimatológ Jozef Rozkošný, poľnohospodári na viacerých miestach hlásili očakávané straty na úrode do 30 %, pričom najviac postihnuté boli plodiny ako zemiaky, jarné obilniny a repka olejka.

Podľa odborníkov bude vývoj v najbližších týždňoch do veľkej miery závisieť od množstva zrážok. Ak sa obdobia sucha budú predlžovať, môže to mať negatívne dôsledky nielen pre poľnohospodárstvo, ale aj pre vodné zdroje a ekosystémy na Slovensku.