Jar už oficiálne odštartovala. Prečo meteorológovia volia práve 1. marec?

Výraz meteorologická jar označuje obdobie, ktoré začína 1. marca a končí 31. mája. Tento prístup je používaný meteorológmi a klimatológmi preto, aby sa ročné obdobia dali jednoducho sledovať a porovnávať v ročných radách – vždy ide o celé mesiace, nie o variabilné dátumy v priebehu mesiaca.

Mnoho ľudí si totiž stále myslí, že jar začína až jarnou rovnodennosťou okolo 20.–21. marca. Tá je definovaná astronomicky – nastáva vtedy, keď je deň a noc približne rovnako dlhý. Astronomická jar je síce zaujímavá z hľadiska pohybu Zeme okolo Slnka, no pre každodenné sledovanie počasia je menej praktická.

Prečo práve 1. marec?

Meteorológovia rozdeľujú rok na štyri obdobia vždy po troch celých mesiacoch, a to zima (december až február), jar (marec až máj), leto (jún až august), jeseň (september až november).

Takéto delenie zabezpečuje, že sezónne výkyvy počasia je možné lepšie porovnávať a analyzovať v kontexte dlhodobých trendov. Navyše presne odpovedá bežným zmenám v priemernej teplote a klíme – jar je obdobím, keď prechádzame z chladných dní k teplejšiemu a stabilnejšiemu počasiu.

Sneženie sa ešte môže vrátiť

Ani keď sa jar oficiálne začína 1. marca, v praxi to neznamená, že okamžite odíde každá spomienka na zimu a v našej zemepisnej šírke sa sneženie môže objaviť ešte aj v apríli. V nižších polohách sa však postupne zvyšujú teploty a slnko je silnejšie – rozdiel medzi meteorologickou zimou a jarou je často cítiť práve pri dennej teplote či intenzite svetla. Aj tieto vpády chladného vzduchu už zvyknú byť miernejšie.

Naopak, vo vyšších polohách ako sú napríklad horské oblasti Slovenska môže jar prichádzať o niečo pomalšie – nočné mrazy a občasné snehové prehánky sú tu ešte bežné aj v marci. Okrem toho fenologické jarné príznaky – ako kvitnutie ovocných stromov či príchod hmyzu – nastupujú niekedy až v apríli, keď sa teploty stabilizujú.