Jazero spôsobilo katastrofu. Nebezpečenstvo už zabilo viac ako 1700 ľudí

Bolo 21. augusta 1986. Večer pri jazere Nyos neudrel blesk, neprišla búrka ani zemetrasenie, ľudia nepočuli výbuch. Napriek tomu sa ráno našli celé komunity mŕtve.

Do rána zomrelo 1 746 ľudí a približne 3 500 kusov dobytka. Mnohí ľudia vyzerali, akoby len zaspali. Vtáky padali zo stromov, zvieratá ležali na cestách, dediny stíchli v priebehu minút. 

Prvé správy boli chaotické. Objavovali sa podozrenia na otravu, „jedovatý dym“ či dokonca úmyselný útok. Až neskôr sa ukázalo, že vinník bol oveľa zvláštnejší a zákerný: obyčajný oxid uhličitý. 

Jazero zadusilo celé údolie

Nyos je kráterové jazero v sopečnej oblasti. Pod ním je hlboko v zemi zdroj plynov spojený so sopečnou aktivitou. Oxid uhličitý (CO₂) sa roky rozpúšťal v hlbokých vrstvách vody, ktoré sa takmer nemiešajú s povrchom.

Vznikla obrovská „zásobáreň“ plynu držaná na dne tlakom vody, podobne ako CO₂ v zatvorenej fľaši minerálky. 

Potom prišiel spúšťač (dodnes nie je úplne isté, čo presne). Mohol to byť zosuv pôdy, náhle premiešanie vrstiev alebo menší sopečný impulz. Každopádne: tlak povolil a z hlbín sa naraz uvoľnilo obrovské množstvo CO₂. Tomuto javu sa hovorí limnická erupcia. 

Plyn zabíjal

Nebezpečenstvo spočíva v tom, že CO₂ je ťažší než vzduch. Keď sa uvoľnil, nevystúpal ako dym, ale rozlial sa po teréne ako neviditeľná vlna. Plyn sa držal v údoliach, kde stoja dediny, a vytláčal kyslík. Ľudia v spánku stratili vedomie a udusili sa. 

Podľa odhadov sa plynový mrak rozšíril desiatky kilometrov od jazera a v niektorých smeroch bol smrteľný aj vo vzdialenosti približne 25 km. Jazero po udalosti zmenilo farbu (hlboká voda bohatá na minerály sa vyvalila nahor) a hladina dočasne klesla približne o meter. 

„Jediné miesto na svete“? Takmer

Nyos sa často opisuje ako jediné miesto, kde sa stalo niečo takéto. Pravda je, že je to najznámejší a najničivejší prípad, ale nie jediný: dva roky predtým, v roku 1984, došlo k menšej limnickej erupcii na neďalekom jazere Monoun, kde zahynulo 37 ľudí.

Tieto dve udalosti sú bežne uvádzané ako jediné historicky zdokumentované limnické erupcie s obeťami. 

Práve preto Nyos šokoval vedcov aj verejnosť: ukázal, že aj „pokojná hladina“ môže skrývať fyzikálne nastavenú pascu.

Čo sa urobilo, aby sa to nezopakovalo

Po katastrofe nasledovali roky meraní a návrhov, ako jazero „odplyniť“ bez ďalšieho rizika. Riešenie sa našlo a dno jazera sa navŕtalo potrubím. To teraz kontinuálne odvádza z dna jazera nebezpečný plyn.

Prvý trvalý odplyňovací systém bol na Nyose nainštalovaný v roku 2001 a neskôr pribudli ďalšie potrubia.