Fámy okolo bezpečnosti mikrovlniek sa neustále objavujú v spoločnosti od doby objavenia mikrovlnej trúby, no aj najnovšie štúdie potvrdzujú, že mikrovlnka je bezpečná. Nebezpečia číha len vtedy, ak detailne nepoznáme jej princíp.
Mikrovlnná rúra patrí medzi najpoužívanejšie spotrebiče v domácnosti. Napriek tomu ju stále sprevádzajú obavy – vraj „vyžaruje škodlivé žiarenie“, ničí živiny alebo dokonca spôsobuje zdravotné problémy. Ako to teda naozaj je?
Za objavom mikrovlnného ohrevu stojí americký inžinier Percy Spencer, ktorý v roku 1945 pracoval pre spoločnosť Raytheon.
Počas testovania radarového zariadenia si všimol, že sa mu vo vrecku roztopila čokoláda. Následne začal experimentovať – napríklad s kukuricou, z ktorej vznikol prvý mikrovlnný popcorn.
O pár rokov neskôr vznikla prvá mikrovlnná rúra. Bola však obrovská, drahá a používala sa najmä v reštauráciách. Až postupom času sa zmenšila a dostala do domácností.
Pre pochopenie toho, či je mikrovlnka bezpečná treba pochopiť jej princíp. Mikrovlnná rúra funguje na princípe elektromagnetických vĺn, ktoré prenikajú do jedla a rozkmitávajú molekuly vody.
Výsledkom je trenie medzi molekulami, vznik tepla a rýchly ohrev jedla zvnútra. Na rozdiel od klasickej rúry, ktorá ohrieva jedlo zvonku, mikrovlnka zohrieva priamo jeho vnútro. Preto je výrazne rýchlejšia.
Predmetom diskusie je predovšetkým to, že mikrovlnka pracuje so žiarením. Slovo „žiarenie“ znie nebezpečne, ale v tomto prípade ide o nedorozumenie.
Mikrovlny patria medzi neionizujúce žiarenie, čo znamená, že nemajú dostatok energie na poškodenie DNA, nespôsobujú tak rakovinu a nemienia chemickú štruktúru potravín.
Mikrovlnná trúba tak jedlo skutočne len zohrieva.
Ďalším sporným bodom je to, že vraj sa pri ohrievaní mikrovlnkou strácajú živiny a vitamíny. Ti sa však dokázalo, že vitamíny najviac ničí dlhé varenie.
Mikrovlnka je rýchla a tak menej času sa rovná aj menej strát vitamínov a živín. V praxi môže byť mikrovlnka dokonca šetrnejšia než klasické varenie.
Jedným z najčastejších problémov je, že mikrovlnka neohrieva jedlo rovnomerne. Môže sa stať, že povrch jedla je horúci, ale vnútro zostane vlažné alebo dokonca studené.
To nie je len otázka komfortu, ale aj bezpečnosti. Pri jedlách ako mäso, hydina alebo hotové jedlá to znamená, že sa nemusia zničiť všetky baktérie. Výsledkom môže byť riziko tráviacich ťažkostí alebo potravinovej infekcie.
Jedlo je tak lepšie občas premiešať a skontrolovať, či je mäso teplé aj v jeho strede.