Svet zažil tretí najteplejší júl od začiatku meraní. Podľa služby Copernicus teploty prekročili dlhodobý priemer a prejavili sa extrémnymi horúčavami aj záplavami.
Aj keď sa tomu po extrémne studenom a daždivom júli na Slovensku dá ťažko uveriť, tento rok zaznamenal svet tretí najteplejší júl v histórii meteorologických meraní.
Podľa európskej klimatickej služby Copernicus predstavuje síce mierne ochladenie oproti vlaňajšku, no zároveň jasný dôkaz pokračujúcej klimatickej krízy.
Priemerná globálna teplota v júli dosiahla hodnotu +16,68 °C, čo je o 0,45 °C viac než priemer za obdobie 1991 – 2020.
V porovnaní s rekordným júlom 2023 bol tento mesiac chladnejší o 0,27 °C, no stále prekročil predindustriálne hodnoty až o 1,25 °C. Ide tak o tretí najteplejší júl od začiatku meraní.
Najvýraznejšie nadpriemerné teploty zaznamenali paradoxne severské štáty, predovšetkým Švédsko a Fínsko, ktoré čelili intenzívnym vlnám horúčav.
V juhovýchodnej Európe sa situácia ešte zhoršila kombináciou extrémnych horúčav a rozsiahlych požiarov. Turecko hlásilo rekordnú teplotu +50,5 °C.
Mimo Európy bol júl mimoriadne teplý aj v oblastiach Himalájí, Číne či Japonsku. Naopak, chladnejšie než obvykle bolo v niektorých častiach Antarktídy, Severnej a Južnej Ameriky, Indii, Austrálii a častiach Afriky.
„Dva roky po najteplejšom júli v histórii sa síce skončila séria rekordov, no klimatická zmena pretrváva. Aj počas tohto júla sme čelili dôsledkom globálneho otepľovania v podobe ničivých horúčav a záplav,“ uviedol Carlo Buontempo, riaditeľ služby Copernicus.
Klimatická služba Copernicus, ktorú prevádzkuje Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia v mene Európskej komisie, pravidelne vydáva mesačné hodnotenia, ktoré sledujú globálne teplotné trendy, stav ľadovej pokrývky a hydrologické zmeny.