Jeden extrém strieda druhý: Najskôr intenzívne sneženie teraz teploty atakujúce +40 °C

Na hranici štátov Arizona a Kalifornia, konkrétne v oblasti Martinez Lake, bola na konci februára nameraná mimoriadna teplota +36,7 °C. Ide o hodnotu, ktorá predstavuje jednu z najvyšších zimných teplôt, aké boli kedy v tejto oblasti zaznamenané. Zároveň prepisuje historické štatistiky, keďže prekonala dlhoročný rekord z mesta Yuma, kde bolo 28. februára 1986 nameraných +37 °C. Hoci ide o rozdiel len niekoľkých desatín stupňa, význam tohto merania spočíva predovšetkým v období, v ktorom sa vyskytlo.

Hodnota +36,7 °C na konci februára je totiž pre klimatické pomery Arizony mimoriadne nezvyčajná. Zvyčajne sa takéto teploty objavujú až v neskorej jari alebo začiatkom leta. Meteorológovia pritom potvrdili, že merania boli presné a nevykazovali žiadne technické anomálie. Teplotná krivka bola stabilná a zodpovedala prirodzenému vývoju počasia, čo znamená, že nejde o chybu merania, ale o skutočný extrém spôsobený atmosférickými procesmi.

Za týmto vývojom stojí silná subtropická vzduchová hmota, ktorú nad juhozápad Spojených štátov vytlačila mimoriadne výrazná tlaková výš. Táto situácia spôsobila prenos teplého vzduchu zo severného Mexika smerom na sever. Kombinácia teplej advekcie a zostupného pohybu vzduchu v rámci anticyklóny viedla k výraznému ohrievaniu vzduchu pri zemskom povrchu. Výsledkom bolo počasie, ktoré by sme v tomto období očakávali len výnimočne.

Extrémne teploty sa pritom neobmedzili len na Arizonu. V susednom Texase sa očakáva ďalšia vlna nezvyčajného tepla. Predpovede naznačujú, že v meste El Paso by mohli teploty v najbližších hodinách prekročiť hranicu +34 °C, a to stále v rámci meteorologickej zimy. Takéto hodnoty by boli pozoruhodné aj v marci, nieto ešte vo februári.

Situácia mení charakter celej oblasti juhozápadu USA

Región, ktorý je zvyknutý na mierne zimy, sa ocitol v podmienkach pripomínajúcich leto. Stromy začínajú kvitnúť, živočíchy vykazujú známky jarnej aktivity a obyvatelia sa pohybujú v ľahkom oblečení, akoby sa kalendár posunul o niekoľko mesiacov dopredu. Tento jav vyvoláva nielen údiv, ale aj otázky o dlhodobom vývoji klímy.

Zaujímavé je, že ešte pred desiatimi rokmi by teplota okolo +28 °C vo Phoenixe počas februára bola považovaná za výraznú odchýlku od normálu. V súčasnosti sa však podobné hodnoty objavujú čoraz častejšie a prestávajú byť výnimočné. To naznačuje, že klimatický systém prechádza zmenami, ktoré ovplyvňujú nielen extrémy, ale aj samotnú predstavu o tom, čo je „normálne“ počasie pre jednotlivé ročné obdobia.

Výrazné teplotné výkyvy zároveň zapadajú do širšieho obrazu častejších extrémov, ktoré pozorujeme v rôznych častiach sveta. Zatiaľ čo Európa či severnejšie oblasti Severnej Ameriky môžu v rovnakom období zažívať vlny sneženia a arktického chladu, južnejšie regióny čelia neobvykle vysokým teplotám. Atmosféra tak vykazuje čoraz dynamickejšie správanie, pri ktorom sa extrémy striedajú rýchlejšie a výraznejšie než v minulosti.

Tento kontrast je typickým prejavom zosilneného transportu vzduchových hmôt medzi subtropickými a miernymi šírkami. Keď sa tlakové útvary usporiadajú do nezvyčajných konfigurácií, umožnia prenikanie veľmi teplého vzduchu ďaleko na sever alebo naopak studeného vzduchu na juh. V tomto prípade zohrala kľúčovú úlohu silná tlaková výš, ktorá stabilizovala atmosféru a podporila ohrievanie vzduchu.

Z meteorologického hľadiska ide o mimoriadne zaujímavú situáciu, no z klimatického pohľadu aj o varovný signál. Rastúca frekvencia podobných javov naznačuje, že extrémne výkyvy počasia sa môžu stať bežnejšou súčasťou zimného obdobia. Skracovanie zimy a posun sezónnych hraníc je trend, ktorý potvrdzujú viaceré dlhodobé merania.

Koniec februára 2026 tak opäť ukázal, ako rýchlo sa môže charakter počasia zmeniť. Kým niektoré oblasti USA len pred pár dňami zápasili so snehom a mrazom, juhozápad USA zažil teploty blížiace sa k hranici +40 °C. Tento kontrast zdôrazňuje, že extrémy už nie sú izolovanými udalosťami, ale čoraz častejšou realitou globálneho klimatického systému.