Jedna snehová kalamita na Slovensku za druhou. Táto zima bola ešte horšia ako aktuálna

Po katastrofálnej zime 2024/2025, kedy lyžiarske strediská zívali prázdnotou, namiesto „menčestru“ sa na svahoch zelenala tráva a naše územie v nasledujúcich jarných mesiacoch bojovalo s nedostatkom pôdnej vlahy, tohtoročná zimná sezóna konečne potešila snehovou nádielkou.

Vďaka nej sa mohli otvoriť aj lyžiarske areály, ktoré boli už niekoľko rokov zatvorené. Celodenné mrazy prišli aj do Bratislavy, sneh napadol aj v nížinách a potrápilo nás hneď niekoľko snehových kalamít.

Napriek tomu, že sa nám tohtoročná zima môže zdať ako bohatá na sneh, je však opak pravdou. Podľa najnovších dát slovenských klimatológov boli zrážky opäť nedostatočné a táto zima sa ani zďaleka nedá nazvať takou „extrémnou“, akou bola zima 2012/2013.

Tohtoročná zima bola chudobná na zrážky

Aj napriek tomu, že november bol charakteristický vysokými úhrnmi zrážok, od začiatku decembra sme zaznamenali ich výrazný nedostatok, informuje Slovenský hydrometeorologický ústav.

Aj napriek tomu, že verejnosť mohla mať opačný pocit, v dôsledku častých inverzií, ktoré sprevádzali hmly, decembrové úhrny zrážok boli výrazne podnormálne. Viac ako polovica územia Slovenska nedosiahla viac ako štvrtinu zrážok, ktoré by sa tu mali v danom čase vyskytovať.

Pri celoslovenskom hodnotení bol december 2025, pri použití metódy dvojitého váženého priemeru, druhý zrážkovo najchudobnejší od roku 1881. Iba v roku 1972 bolo na území Slovenska v decembri, podľa tejto metódy, ešte menej zrážok. To sa prejavilo aj na intenzite meteorologického sucha, ktoré na viac ako polovici územia dosahovalo veľmi až extrémne suché podmienky. Najhoršia situácia bola v Trenčianskom a Žilinskom kraji.

V priebehu tohtoročného januára boli zaznamenané zrážky častejšie ako na konci roka 2025, ale z analýzy zrážok v období 1.12.2025 až 20.1.2026 vyplýva, že ich deficit je stále veľmi výrazný.

V najzasiahnutejších oblastiach Slovenska chýba v období 1.12.2025 až 20.1.2026, v porovnaní s dlhodobým priemerným úhrnom zrážok pre toto obdobie, takmer 100 mm zrážok (v horských polohách lokálne aj viac).

Aj v relatívnom vyjadrení je percento dlhodobého priemerného úhrnu zrážok v najkritickejších regiónoch Slovenska, v analyzovanom období, nižšie ako 30 %. V absolútnom vyjadrení dosiahli úhrny zrážok na Slovensku v období 1.12.2025 až 20.1.2026 iba  výnimočne viac ako 60 mm.

Stalo sa to napríklad v Malých Karpatoch a niekde aj na severnom úpätí Tatier (Malý Javorník a Modra-Piesok 65 mm a Tatranská Javorina 62 mm). Naopak, rozsiahlejšie boli oblasti, kde v rovnakom období spadlo iba o niečo viac ako 10 mm zrážok (Gánovce, Košice a Trebišov 13 mm, Rožňava a Švedlár 14 mm).

Spoliehať sa nedá veľmi ani na zásoby vody v snehovej pokrývke. Aj keď zdanlivo to v tomto zmysle ku koncu februára nevyzeralo zle, keďže pred vlnou oteplenia výrazná väčšina územia bola pokrytá snehovou pokrývkou.

Táto snehová pokrývka však medzičasom podlieha zmenám a tie ovplyvňujú jej vodnú hodnotu, ktorá je nižšia, ako by v druhej polovici zimy v štandardných podmienkach mala byť.

Navyše, pri nízkych teplotách vzduchu pod 0 °C a nízkej relatívnej vlhkosti vzduchu, časť snehovej pokrývky sublimuje, a teda zmizne z povodia bez toho, aby vstúpila do hydrologickej bilancie. To znamená, že aj napriek vyššej vrstve snehovej pokrývky jej príspevok do vlahovej bilancie po roztopení nebude až taký výrazný.

Táto zima bola skutočne extrémna

Ako príklad zimy, ktorá bola skutočne extrémna na zrážky, nám môže poslúžiť zimná sezóna 2012/2013.

Zima 2012/2013 bola z pohľadu niektorých charakteristík meteorologických prvkov v určitých oblastiach Slovenska až extrémna, uvádza Slovenský hydrometeorologický ústav.

Vývoj zrážok v priebehu zimy gradoval, čo vyústilo do extrémnych mesačných úhrnov zrážok na niektorých meteorologických staniciach. Napríklad v Bratislave na Kolibe dosiahol februárový mesačný úhrn zrážok v tejto zime takmer 110 mm, čím bol prekonaný doterajší rekord aspoň od roku 1951, ktorý tam predstavoval 102 mm z februára 2009.

V priebehu celej zimy bol dominantný jeden typ poveternostnej situácie, ktorý zapríčinil, že  najzápadnejšie oblasti Slovenska boli relatívne chladnejšie v porovnaní s najvýchodnejšími oblasťami Slovenska.

Na Východoslovenskej nížine bolo tiež dosť zrážok, ale výskyt snehovej pokrývky tam nebol veľmi zaujímavý. Úplne naopak to bolo v Bratislave, kde sa striedala jedna snehová kalamita za druhou. Aj keď Bratislava je povestná tým, že snehová kalamita je tam aj pri pár centimetroch snehu, v tohtoročnej zime boli dôvody na vznik kalamít naozaj objektívne.

 Pri vhodných teplotných podmienkach napadalo v priebehu celej zimy 2012/2013 toľko snehu, že ak by sme tieto jednotlivé vrstvy spočítali, suma novej snehovej pokrývky by dosiahla na meteorologickej stanici Bratislava Koliba až 148 cm. 

Z charakteru prevládajúcich poveternostných situácií v zime 2012/2013 vyplýva, že najzaujímavejšia nebola v severných regiónoch Slovenska, ale skôr v regiónoch južnej polovice krajiny.