K dramatickému úbytku ľadovcov v Alpách došlo už aj v minulosti

Alpské ľadovce sa v posledných rokoch často spomínajú v súvislosti s ich rýchlym topením, ktoré je spôsobené zmenou klímy a nárastom teplôt.

Prognózy ďalšieho vývoja pritom nie sú vôbec priaznivé – podľa nich môže veľká časť najmä nižšie položených ľadovcov zmiznúť ešte počas nasledujúcich dekád.

Portál In-počasí sa pozrel na to, aká je vlastne minulosť ľadovcov. Na tento účel sa často vychádza z ľadovcových vrtov odobraných z ľadovcov nad 4 000 m n. m., ktoré sú najstaršie a ktorých vek siaha ideálne až do poslednej doby ľadovej, teda do doby pred zhruba 11 a viac tisíc rokmi. 

Ľadovce sa topili aj pred tisíckami rokov

Počas poslednej doby ľadovej rozsah ľadovcov v Alpách rástol a maximum dosiahol približne pred 20 až 24 tisíc rokmi. Po skončení doby ľadovej, a teda s nástupom holocénu (najmladší a najkratší geologický útvar, ktorý trvá dodnes), došlo k výraznému otepleniu. 

Často sa v tejto súvislosti hovorí o tzv. holocennom klimatickom optime. Najvýraznejšie oteplenie sa spravidla uvádza v dobe 7 až 5 tisíc rokov pred súčasnosťou, niektoré pramene kladú začiatok tohto obdobia už do doby pred 9 tisíc rokmi.

Teplota na severnej pologuli bola vtedy mierne vyššia ako v súčasnosti. Oteplenie sa pritom zrejme výraznejšie prejavovalo v teplej polovici roka.

Holocénne oteplenie sa podpísalo na dramatickom úbytku ľadovcov. Pri najväčšom rakúskom ľadovci Pasterze, ktorý leží v oblasti Grossglockneru, sa zistilo, že v jeho spodných častiach už pred zhruba 10 tisíc rokmi rástli stromy.

Inými slovami, už v tom čase musel byť jeho rozsah významne menší, než je dnes. Zároveň bola rýchlosť topenia zrejme podstatne vyššia ako u iných ľadovcov. 

Topenie ľadovcov ovplyvnilo aj Ötziho

Nielen v rámci holocenného oteplenia, ale aj celého holocénu nepanovali stále rovnaké podmienky, no klíma určitým spôsobom kolísala a s tým sa menil aj rozsah ľadovcov.

Na základe prieskumu ľadovcových vrtov zo švajčiarskych Álp bolo zistených dokonca 8 období so zníženým rozsahom zaľadnenia počas holocénu.

Najteplejšie periódy počas holocénu prežili zrejme iba ľadovce v najvyšších polohách nad štyrmi kilometrami. V tejto súvislosti stojí za pripomienku nález Ötziho, mumifikovaného tela objaveného nedalo ľadovca Weissseespitze, ktorého vek sa odhaduje na cca 5300 rokov.

Štúdie vývoja tohto ľadovca pritom zistili, že v najvyšších polohách sa začal tvoriť zhruba pred 5900 rokmi. Počas nasledujúcej fázy rýchlej tvorby ľadovca mohol Ötzi zomrieť a ľad potom zaistil jeho dokonalú konzerváciu do nedávnej doby.

Neskôr prišlo ďalšie ochladenie, po ňom oteplenie

Aj v ďalších oblastiach Álp začali ľadovce po skončení klimatického optima opäť rásť. Od doby pred cca 3 300 rokmi sa klimatické podmienky všeobecne ochladili a teplé obdobia boli krátke a menej časté.

Veľké ľadovce (napríklad veľký Aletschské ľadovce) výrazne zväčšovali svoj rozsah, predovšetkým počas doby pred 3000 až 2600 rokmi, ďalej okolo roku 600 nášho letopočtu a najmä počas malej doby ľadovej, v širšom poňatí medzi rokmi 1250 a 1850.

Práve v polovici 19. potom väčšina dnes existujúcich ľadovcov dosiahla najväčší rozsah od skončenia poslednej doby ľadovej. Odvtedy dochádza k otepľovaniu a topeniu ľadovcov, umocnenému zosilňujúcou zmenou klímy a otepľovaním v posledných dekádach.

Pokiaľ nedôjde k výraznej zmene koncentrácií a emisií skleníkových plynov, možno čakať, že rozsah alpských ľadovcov sa v nasledujúcich dekádach dostane do podobného stavu ako bol počas holocenného klimatického optima.