Kam zmizlo more? Baltské more hlási rekordný ústup vody, aký nemá v dejinách obdobu

Ak by ste sa v týchto dňoch prešli po pobreží Baltského mora, naskytol by sa vám pohľad, aký nemá v modernej histórii obdobu, pretože prvé týždne februára 2026 priniesli bezprecedentný pokles hladiny, pričom priemerné hodnoty sa blížia k neuveriteľným 67 cm pod normálom, čo sú najnižšie namerané hodnoty od začiatku systematických pozorovaní.

V Baltskom mori momentálne doslova „chýba“ približne 275 km³ vody, teda takmer 275 miliárd ton masy, ktorá sa kvôli špecifickým podmienkam presunula inam, pričom za týmto javom netreba hľadať sucho ani vysychanie riek, ale čistú fyziku a meteorológiu, keďže dlhotrvajúci silný východný vietor v kombinácii so zónou vysokého tlaku vzduchu vodu jednoducho „vytlačil“ cez Dánske úžiny smerom do Severného mora.

Tento jav, hydrológmi nazývaný ako „padnutý vietor“, spôsobuje, že navigácia v prístavoch je momentálne kritická a lode musia kvôli plytkej vode výrazne obmedzovať svoj ponor a upravovať trasy, čo komplikuje celú námornú dopravu, no na druhej strane to môže byť pre ekosystém paradoxne dobrá správa, pretože po ustálení vetra sa očakáva masívny vtok slanej a okysličenej vody zo Severného mora, ktorá dokáže doslova „osviežiť“ hlboké mŕtve zóny bez kyslíka.

Okrem nízkej hladiny situáciu dramatizujú aj silné mrazy, ktoré spôsobili, že Baltik zamrzol na nezvyčajne veľkej ploche, čo dokonca viedlo k otvoreniu legendárnych ľadových ciest v Estónsku medzi ostrovmi Hiiumaa a Vormsi, no odborníci dôrazne varujú, že ľad v blízkosti prístavnej infraštruktúry je kvôli kolísaniu hladiny extrémne nestabilný a hrozia nebezpečné praskliny.

Fascinujúce satelitné zábery zo systému Sentinel-2 z 3. februára 2026 jasne odhaľujú, ako výnimočne zamrznutý je napríklad Pucký záliv, kde nízka hladina a mráz vytvorili scenériu ako z inej planéty, ktorú budeme aj naďalej pozorne sledovať, kým sa atmosférické podmienky nad Európou konečne nezmenia a voda sa nevráti späť na svoje pôvodné miesto.

Hoci vietor mierne poľavuje, hladina sa vracia len veľmi pomaly. Podľa modelov potrvá ešte minimálne 72 hodín, kým uvidíme citeľnejší nárast hladiny v južnej časti Baltského mora.