Kanadské požiare vidno aj z vesmíru. Oblak dymu je dlhý až 3 000 km

Podľa najnovších údajov horí v Kanade aktuálne 134 požiarov, z ktorých viac než polovica je mimo kontroly. Hustý dym stúpa vysoko do atmosféry a prenáša toxické látky tisíce kilometrov ďaleko.

Zasiahnuté nie sú len lesné oblasti, ale aj mestské zóny, kde kvalita ovzdušia prudko klesá. Dym sa šíri smerom na východ a dosahuje oblasť monitorovanú platformou Adam, ktorá sa špecializuje na sledovanie atmosférických extrémov.

Z meteorologického hľadiska ide o tzv. „wildfire plume“ – vertikálny stĺp dymu, popola, plynov a tepla, ktorý vzniká počas rozsiahlych požiarov. Tieto kolóny sa môžu vzniesť do výšky niekoľkých kilometrov a zasiahnuť vyššie vrstvy atmosféry. Ich dôsledky sú rozmanité a často sa dotýkajú aj oblastí vzdialených tisíce kilometrov od miesta požiaru.

Jedným z najzásadnejších dopadov je rozsiahle znečistenie ovzdušia. Dym obsahuje jemné častice PM_2.5 a PM₁₀, ako aj nebezpečné plyny ako oxid uhoľnatý či troposférický ozón. Tieto látky zhoršujú kvalitu vzduchu a predstavujú zdravotné riziko, najmä pre seniorov, deti a ľudí s respiračnými ochoreniami.

Atmosférické, klimatické a zdravotné dôsledky dymových kolón

Pri extrémnom teple, ktoré vzniká počas požiarov, sa v dymových stĺpoch tvoria tzv. pirokumuly – špecifické vertikálne oblaky zložené z vodnej pary, dymu a sadzí. V niektorých prípadoch tieto oblaky prerastú až do pirokumulonimbov, ktoré môžu preniknúť až do stratosféry. Tým sa umožňuje šírenie znečistenia aj do globálneho rozsahu a zvyšuje sa pravdepodobnosť klimatických anomálií.

Dymové častice navyše pôsobia ako prirodzený filter slnečného žiarenia. Tento jav, známy ako negatívna radiačná forzáž, môže spôsobiť krátkodobé ochladenie povrchu Zeme v zasiahnutých oblastiach. Zároveň však môže narušiť cirkuláciu atmosféry a zmeniť zrážkové režimy, čo má vážne dôsledky pre poľnohospodárstvo i vodný cyklus.

Zvlášť nebezpečný je vznik tzv. suchých bleskov, ktoré sa vytvárajú v pirokumuloch. Tieto blesky, ktoré vznikajú bez sprievodných zrážok, môžu zapáliť nové požiare aj desiatky kilometrov od pôvodného ohniska. Vzniká tak reťazová reakcia, ktorá ešte viac komplikuje zvládnutie situácie.

Nezanedbateľný je aj dopad na dopravu. Hustý dym výrazne znižuje viditeľnosť a predstavuje riziko pre leteckú i cestnú dopravu. V niektorých oblastiach severozápadnej Kanady už boli vydané výstrahy pre pilotov a došlo aj k obmedzeniu činnosti v niektorých mestských zónach.

Požiare vidieť až z vesmíru

Vďaka satelitom programu Copernicus máme k dispozícii presné dáta o rozsahu a intenzite dymovej kolóny. Aerosólový index dosiahol rekordné hodnoty, čo svedčí o mimoriadne vysokej koncentrácii častíc vo vzduchu. Dymová masa sa rozprestiera naprieč kontinentom a dosahuje aj platformu Adam, ktorá poskytuje dôležité informácie o vplyve týchto javov na atmosféru.

Situácia v Kanade nie je ojedinelým prípadom. Podobné požiare v posledných rokoch zaznamenali aj USA, Rusko či Austrália. Čoraz častejšie sa stretávame s javom, že lokálne požiare majú globálne následky. Dym z kanadských požiarov už ovplyvnil kvalitu ovzdušia v mestách ako New York či Boston, pričom sa zaznamenali aj stopy nad severnou Európou.

Nárast týchto extrémnych udalostí úzko súvisí so zvyšovaním globálnych teplôt, dlhodobým suchom a akumuláciou suchej biomasy v ohrozených oblastiach. Ide o komplexný problém, ktorý si vyžaduje koordinovanú medzinárodnú reakciu.