Katastrofa v juhovýchodnej Ázii: Na Sumatre už vyše 900 mŕtvych, hrozí hladomor

Katastrofálne počasie zasiahlo juhovýchodnú Áziu v rozsahu, aký región nepamätá celé desaťročia. Najhoršia situácia panuje na indonézskom ostrove Sumatra, kde si podľa najnovších údajov tamojších úradov tragédia vyžiadala už viac než 900 životov. Lokálne autority zároveň upozorňujú, že počet obetí pravdepodobne porastie, pretože mnohé oblasti zostávajú odrezané od sveta a čelia hroziacemu hladomoru.

Indonézsky úrad pre zvládanie katastrof oznámil, že na Sumatře doposiaľ zomrelo 908 ľudí, pričom ďalších 410 osôb je stále nezvestných. Najkritickejšia je situácia v severozápadnej provincii Aceh, kde prudké lejaky spustili ničivé zosuvy pôdy a zaliali celé dediny. Humanitárna situácia sa tam z hodiny na hodinu zhoršuje a úradníci varujú, že následky hladovania môžu počet obetí ešte dramaticky zvýšiť.

Guvernér provincie Aceh Muzakir Manaf opísal situáciu mimoriadne tvrdo. Podľa jeho slov je „provincia úplne zničená, od severu až po juh, od ciest až po pobrežie“. Mnohým obyvateľom chýbajú základné životné potreby a pomoc sa k nim dostáva len s veľkými ťažkosťami. Ako dodal, ľudia nezomierajú len v dôsledku povodní či zosuvov, ale čoraz častejšie pre nedostatok potravín.

Meteorológovia pritom upozorňujú, že do oblastí Aceh a Severná Sumatra by sa už v sobotu mohli vrátiť ďalšie dažde. To by v prakticky zničenom regióne spôsobilo ďalšie komplikácie, najmä pri záchranných a evakuačných prácach. Cesty sú poškodené, v mnohých oblastiach premáva len ťažká technika a doprava humanitárnej pomoci je extrémne náročná.

Prečo nepožiadajú o medzinárodnú pomoc ako to urobila Srí Lanka?

Zarážajúci je aj fakt, že Indonézia napriek rozsahu katastrofy dosiaľ nepožiadala o medzinárodnú pomoc. Svedkovia z postihnutých oblastí hovoria o chaotickom úteku pred stúpajúcou vodou aj o pocitoch sklamania či zrady zo strany vlády, ktorá odmieta vyhlásiť stav národnej katastrofy. Podľa odborníkov môže kabinet váhať práve preto, že takýmto krokom by priznal vlastnú neschopnosť efektívne zvládať krízové situácie.

Úplne odlišná situácia nastala na Srí Lanke, kde vláda medzinárodnú pomoc aktívne vyhľadala. Ostrov s 22 miliónmi obyvateľov čelí jednej z najhorších prírodných katastrof vo svojej histórii. Extrémne počasie tam podľa úradov pripravilo o život 607 ľudí a ďalších 214 je nezvestných. Prezident Anura Kumara Disanajake označil súčasný stav za najzávažnejší prírodný úder, aký krajina doposiaľ zažila.

Srí Lanka má už prisľúbenú pomoc vo výške 347 miliónov dolárov a Medzinárodný menový fond v súčasnosti posudzuje ďalšiu žiadosť o financie vo výške 200 miliónov dolárov. Získané prostriedky majú krajine pomôcť pri obnove infraštruktúry, zabezpečení potravín a pri dlhodobom zvládaní následkov rozsiahlych záplav.

Tragické správy prichádzajú aj z ďalších krajín regiónu. V Thajsku si extrémne počasie vyžiadalo 276 životov, zatiaľ čo v Malajzii a Vietname zomreli najmenej dvaja ľudia. Hoci tieto počty sú nižšie ako na Sumatre či Srí Lanke, regionálni meteorológovia upozorňujú, že situácia zostáva nestabilná a riziko ďalších prírodných katastrof je vysoké.

Celkový počet obetí naprieč Indonéziou, Srí Lankou, Malajziou, Thajskom a Vietnamom tak už presiahol 1 795 ľudí. Juhovýchodná Ázia sa ocitla v období extrémov, ktoré sú podľa odborníkov zosilnené sezónou monzúnov aj dlhodobými klimatickými zmenami. Pre mnohé oblasti ide o jednu z najťažších skúšok posledných rokov a obnova postihnutých regiónov si vyžiada obrovské úsilie aj značné medzinárodné zdroje.