Každú minútu zomiera jeden človek v dôsledku otepľovania planéty

Výskum, ktorý vznikol v spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), upozorňuje, že mnohým z týchto úmrtí by sa dalo predísť, keby ľudstvo pristupovalo k životnému prostrediu zodpovednejšie. Vedci poukazujú na to, že nadmerné využívanie fosílnych palív spôsobuje toxické znečistenie ovzdušia, prispieva k častejším a ničivejším požiarom a napomáha šíreniu chorôb.

V konečnom dôsledku tak klimatické zmeny každoročne pripravujú o život milióny ľudí. V správe, ktorú zverejnil denník The Guardian, sa uvádza, že tieto dopady sa už netýkajú len teoretických prognóz, ale priamo ohrozujú zdravie obyvateľov všetkých kontinentov.

Na rozsiahlej štúdii sa podieľalo 128 odborníkov z viac ako sedemdesiatich akademických inštitúcií a agentúr OSN. Cieľom bolo preskúmať konkrétne dôsledky klimatických zmien na ľudské zdravie, a to nielen z hľadiska fyzických chorôb, ale aj psychickej záťaže, ktorú extrémne teploty a environmentálne katastrofy spôsobujú. Výsledky sú podľa vedcov jednoznačné – otepľovanie planéty sa stáva priamou zdravotnou hrozbou.

Štúdia upozorňuje aj na paradox, ktorý brzdí pokrok v boji proti klimatickej kríze. Napriek tomu, že vedci už roky volajú po znižovaní závislosti od fosílnych palív, svetové vlády ich stále masívne podporujú. Len v roku 2023 smerovali na dotácie pre ropné, plynárenské a uhoľné spoločnosti približne 2,5 miliardy dolárov denne, čo je viac než 52 miliárd korún denne. Takéto financovanie podľa vedcov z UCL len urýchľuje zhoršovanie situácie a odďaľuje prechod na čisté zdroje energie.

Krajiny investujú do obnoviteľných zdrojov, ale dotujú aj fosílne palivá

Riziko zhoršenia situácie podľa štúdie predstavujú aj politici, ktorí sa snažia oslabovať klimatické politiky, a ropné spoločnosti, ktoré napriek varovaniam pokračujú v ťažbe nových ložísk. Sto najväčších producentov fosílnych palív na svete dokonca tento rok zvýšilo svoje plány na ťažbu, čo by podľa vedcov viedlo k trojnásobnému množstvu emisií oxidu uhličitého oproti limitom stanoveným parížskou dohodou. To by prakticky znemožnilo udržať globálne otepľovanie pod hranicou 1,5 °C.

„Táto správa vykresľuje neúprosný a nepopierateľný obraz ničivých dopadov na ľudské zdravie, ktoré zasahujú všetky kúty sveta. Ničenie životov aj obživy sa bude ďalej stupňovať, pokiaľ neukončíme našu závislosť od fosílnych palív,“ uviedla doktorka Marina Romanellová z univerzity UCL, ktorá sa na výskume podieľala.

Autori správy zdôrazňujú, že vlády síce v posledných rokoch zvyšujú investície do obnoviteľných zdrojov, no zároveň neprestali dotovať fosílne palivá. V roku 2023 sa celková suma týchto priamych dotácií vyšplhala až na 956 miliárd dolárov. Ide o rekordnú hodnotu, ktorá jasne ukazuje, že svetové hospodárstvo je stále postavené na uhlí, rope a plyne – napriek tomu, že práve tieto zdroje ničia planétu aj zdravie jej obyvateľov.

Rok 2023 bol zároveň najteplejším rokom v histórii meraní, no podľa vedcov ho už prekonal rok 2024. Extrémne teploty, ktoré zasiahli Európu, Áziu aj Severnú Ameriku, viedli k tisícom úmrtí, kolapsom elektrických sietí a rekordnému počtu požiarov. Klimatické zmeny tak nie sú vzdialeným problémom, ale každodennou realitou.

„Ak budeme aj naďalej financovať fosílne palivá a umožňovať ich rozširovanie, vieme, že zdravá budúcnosť nie je možná,“ varuje doktorka Romanellová. Vyzýva vlády, aby okamžite ukončili dotácie pre fosílne spoločnosti a urýchlili prechod na udržateľné zdroje energie.

Výskum z Londýna je ďalším z mnohých dôkazov, že klimatická kríza má priamu ľudskú cenu. Každá minúta, počas ktorej zomrie človek v dôsledku tepla či znečistenia, je pripomienkou, že nejde len o ekologický, ale aj o morálny problém. Ak sa svet nevydá na cestu k čistejšej a spravodlivejšej budúcnosti, môžu sa tieto čísla v nasledujúcich rokoch dramaticky zvýšiť.