Nie je blesk ako blesk. Aj v našom spravodajstve neraz nájdete informáciu - na Slovensku udrelo toľko a toľko bleskov. Lenže určiť presný počet bleskov je náročná disciplína. K dispozícii je totiž viacero možností, pričom žiadna nie je 100-percentná. Kde teda miznú blesky?
V priebehu dnešného dňa sme vám v rámci nášho LIVE textového prenosu priniesli informáciu o tom, že na Slovensku udrelo za dnešný deň viac ako 6 000 bleskov. Nadšenci do meteorológie môžu oponovať, že podľa iných zdrojov udrelo podstatne menej bleskov, len niečo vyše 2 000. Paradoxom je, že bližšie k pravde môžu mať obe skupiny, ale ani jedna z nich nebude 100-percentná.
Jednotlivé zdroje totiž s bleskami pracujú každý po svojom. A to je dôvod, prečo „miznú“ blesky.
Údaj o 6 000 bleskoch počas dnešnej nedele pochádza zo siete Blitzortung. Spomínaných 2000 bleskov zachytila družica MTG. Poďme sa teda pozrieť na to, ako funguje MTG Lightning Imager a prečo jeho optická technológia niekedy vynechá časť bleskov. Následne sa zameriame aj na sieť Blitzortung, vybudovanú na crowdsourcingu dobrovoľných staníc, a odhalíme jeho silné a slabé miesta. Nakoniec vysvetlíme, prečo ich kombinácia prináša najkompletnejší obraz o bleskoch nad našimi hlavami.
Satelitný Lightning Imager na platforme Meteosat Third Generation (MTG) deteguje optické záblesky na vlnovej dĺžke 777,4 nm. Každú milisekundu sa porovnáva aktuálny snímok s lokálnym pozadím, aby sa vyhľadali náhle zvýšenia jasu. Ak pixel prekročí dynamický prah, zaznamená sa krátka udalosť. Tieto udalosti sa potom v rámci jednej milisekundy zoskupia do „skupín“ a následne podľa časovo‑priestorových pravidiel spoja do bleskových zábleskov, čiže „flashov“.
Naopak Blitzortung pracuje s veľmi nízkofrekvenčnými (VLF) rádiovými impulzmi, ktoré vznikajú pri návrate prúdu z mračna na zem (cloud‑to‑ground) i medzi oblakmi (intra‑cloud). Sieť dobrovoľných prijímačov po celej Európe a vo svete zachytáva elektromagnetické vlny, určuje čas príchodu signálu a trianguláciou vypočíta polohu každého „stroke“ – rádiového zásahu.
Kľúčový rozdiel spočíva v tom, že MTG LI hlási „flashe“ – komplet zoskupené záblesky, zatiaľ čo Blitzortung uvádza jednotlivé rádiové „strokes“. Jeden flash môže obsahovať viacero strokes, a preto sa pri porovnávaní počtov udáva vždy výrazne viac rádiových zásahov než optických flashov.
Citlivosť MTG LI sa pohybuje v priemere okolo 70 % pri detekcii bleskov, no pre nízke výboje v hĺbke mračna môže klesnúť aj pod 20 %, pretože oblačné jadrá pohlcujú svetlo. Blitzortung naopak zaznamenáva s vysokou spoľahlivosťou silnejšie CG blesky, často až takmer 100 % presnosťou pri ideálnych podmienkach, no jeho schopnosť zachytiť slabé intra‑cloud výboje je výrazne nižšia.
Priestorové rozlíšenie satelitného záznamu je približne 4,5 km na pixel a nový flash je publikovaný spravidla každých 30 sekúnd. Blitzortung poskytuje údaje v reálnom čase s presnosťou určenej polohy na stovky metrov, no závisí od hustoty staníc v danej oblasti, čo môže v odľahlejších regiónoch znižovať celkové pokrytie.
Tieto rozdiely majú praktický dopad na meteorológov aj na aplikácie pre verejnosť – mobilné mapy bleskov či textové výstražné systémy. Pri interpretácii údajov je preto dobré kombinovať optické a rádiové merania, aby sme získali čo najkomplexnejší pohľad na búrky a minimalizovali riziko prehliadnutia nebezpečných výbojov.