Kde sa budú konať ďalšie zimné olympiády? Pre zmenu klímy sa zoznam miest výrazne zužuje

Zimné počasie sa v posledných desaťročiach citeľne mení a s tým rastie aj premenlivosť snehovej pokrývky. Aj vo vysokých horských oblastiach sa striedajú epizódy výdatného sneženia s obdobiami masívneho topenia snehu, počas ktorých sneh mizne nielen v nižších, ale aj vo vyšších polohách a to dokonca uprostred sezóny, pripomína portál inpocasi.cz, ktorý sa na túto problematiku pozrel bližšie. Dôsledky tejto nestability pociťujú všetci, ktorí sú závislí od zimných športov a prirodzeného chladu – od prevádzkovateľov stredísk až po športovcov. Mimoriadne náročná situácia však vzniká najmä pre organizátorov zimných olympijských hier.

Rozmary zimného počasia pritom nepredstavujú úplne nový jav. Už v prvej polovici 20. storočia dokázalo počasie potrápiť organizátorov olympiád. Typickým príkladom boli hry vo švajčiarskom stredisku Svätý Moric v roku 1928, kde panoval odmäk a dážď pri teplotách okolo +10 °C. Niektoré kolá rýchlokorčuľovania a bobovania museli byť zrušené. Ak sa však pozrieme na priemerné denné teploty v lokalitách, kde sa hry konali v období od 20. do 50. rokov minulého storočia, zistíme, že do súčasnosti vzrástli o pol stupňa až o osem stupňov Celzia. V mnohých z týchto miest by bolo dnes usporiadanie hier veľmi rizikové alebo takmer nemožné.

Technologický pokrok síce pomohol znížiť závislosť niektorých disciplín od počasia. Mnohé súťaže sa presunuli do interiérov, čo sa netýka len krasokorčuľovania či ľadového hokeja. Moderné štadióny umožňujú stabilné podmienky bez ohľadu na vonkajšie teploty. Napriek tomu však väčšina alpských a severských disciplín zostáva odkázaná na vonkajšie prostredie. V súčasnej podobe zimných hier je technické zasnežovanie prakticky nevyhnutné a bez rozsiahlej výroby umelého snehu by sa mnohé podujatia nemohli uskutočniť.

Aj keď v niektorých častiach severnej pologule, napríklad v kanadskej Arktíde alebo na rozsiahlych územiach Sibíri, pretrvávajú počas zimy stabilné mrazy a dostatok snehu, tieto regióny spravidla nemajú potrebnú infraštruktúru. Organizácia olympijských hier si vyžaduje rozsiahle dopravné siete, ubytovacie kapacity a technické zázemie pre tisíce športovcov, členov tímov a divákov. Preto sa hry konajú skôr v „okrajových“ oblastiach klimaticky priaznivých regiónov – teda tam, kde je síce dostatok snehu, ale zároveň existuje vybudovaná infraštruktúra. Práve tieto oblasti sú však čoraz častejšie vystavené prílevu teplého vzduchu a dažďu, ktoré dokážu narušiť sezónu nielen na jej začiatku a konci, ale aj v jej vrchole.

Zoznam lokalít, kde sa bude môcť konať zimná olympiáda sa zužuje

Výrazným príkladom bol rekordne teplý január 2010 počas olympijských hier vo Vancouver a v jeho okolí v Britskej Kolumbii. Organizátori museli zabezpečiť dovoz snehu nákladnými autami z vyšších polôh, aby zachránili súťaže v horských disciplínach. Podobné problémy sa objavili aj pri prípravách aktuálnych hier v severnom Taliansku, kde sa súťaže konajú aj v známom stredisku Cortina d'Ampezzo. Teplý december tam znemožnil včasné zasnežovanie tratí. Hoci sa situácia napokon zlepšila, paralympijské hry sa konajú až v marci, keď riziko výskytu teplého počasia a dažďa výrazne stúpa.

Na otázku, ktoré miesta budú v budúcnosti klimaticky vhodné, odpovedá aj vedecký výskum. Jedna zo štúdií analyzovala klimatickú spoľahlivosť v 93 lokalitách, kde sa hry konali alebo by sa potenciálne mohli konať. Hodnotila sa pravdepodobnosť výskytu denných minimálnych teplôt pod 0 °C a prítomnosť aspoň 30-centimetrovej snehovej pokrývky počas februára. V období rokov 1981 až 2010 bolo 94 % sledovaných lokalít hodnotených ako klimaticky spoľahlivých. V nasledujúcom období 2011 až 2040 však tento podiel klesá na 61 až 71 % v závislosti od scenára emisií skleníkových plynov. V polovici storočia sa očakáva ďalší pokles na 48 až 59 %.

Situácia je ešte nepriaznivejšia pre paralympijské hry, ktoré sa tradične konajú v marci. V rokoch 1981 až 2010 dosahovala klimatická spoľahlivosť len o niečo viac ako 50 %. V súčasnosti klesá na 34 až 38 % a v polovici storočia môže spadnúť na 18 až 32 %. Navyše, samotný pojem „klimatická spoľahlivosť“ nezaručuje, že sa nevyskytnú výrazné odmäky alebo obdobia s nedostatkom prírodného snehu v dôsledku suchých, anticyklonálnych situácií. Obavy z takéhoto vývoja sa objavujú aj v súvislosti s plánovanými hrami v roku 2034 v Salt Lake City, ktoré patrí medzi tradičné zimné centrá v USA.

Vzťah medzi teplotou vzduchu a spoľahlivosťou snehovej pokrývky je pritom nelineárny. Ak priemerná teplota zimného obdobia prekročí hranicu približne −8 °C, podiel dní s teplotou nad bodom mrazu začne rýchlo rásť. Práve tieto dni majú najväčší vplyv na stabilitu snehu počas vrcholu zimy. Zvyšuje sa pravdepodobnosť dažďa a snehová pokrývka stráca „chladový obsah“, čo ju robí náchylnejšou na topenie. Väčšina miest, kde sa zimné olympijské hry konali alebo by sa mohli konať, sa nachádza práve nad touto kritickou hranicou.

Napriek týmto nepriaznivým trendom sa nepredpokladá, že by zimné olympijské hry zanikli. Skôr sa bude zužovať okruh vhodných lokalít a porastú náklady na ich organizáciu. Vďaka silným finančným tokom a technologickým možnostiam sa organizátori budú snažiť prekonávať klimatické výzvy, napríklad intenzívnym zasnežovaním či úpravou termínov. Jednou z možností je posun konania hier do druhej polovice januára a paralympiády do februára, keď je pravdepodobnosť stabilného mrazu vyššia.

Podstatne zložitejšia situácia však čaká menšie a nižšie položené strediská, ktoré nemajú finančné zdroje na rozsiahle technické zásahy. Pre ne môže byť rastúca nespoľahlivosť zimného počasia existenčným problémom. A pre budúce generácie sa môže stať čoraz väčšou výzvou vôbec zažiť zimné športy na prirodzenom snehu. Klimatická zmena tak neovplyvňuje len organizáciu veľkých športových podujatí, ale mení aj samotnú podobu zimy, na akú sme boli zvyknutí.