Keď radar mlčí: Prečo je mrznúce mrholenie nočnou morou meteorológov

Poľadovica sa často spája s mrznúcim dažďom. Ide o situáciu, keď z oblakov padá dážď, no zem je stále zamrznutá. Kvapky sa preto po dopade okamžite menia na ľad a vytvárajú klzkú vrstvu.

Tento typ poľadovice je pre meteorológov pomerne dobre čitateľný, pretože má jasné znaky a dá sa vopred zachytiť v predpovediach počasia.

Zložitejšia situácia nastáva vtedy, keď poľadovicu spôsobuje mrznúce mrholenie. Nejde o dážď, ale o veľmi jemné kvapôčky, ktoré padajú z nízkej oblačnosti.

Hoci sú slabé a často ich ani poriadne nevidno, po dopade na studený povrch okamžite namŕzajú. Výsledok je rovnaký – poľadovica – no cesta k nemu je menej nápadná. Práve v tom spočíva hlavný problém, o ktorom by vedeli rozprávať aj meteorológovia z ČHMÚ. 

Prečo sa mrznúce mrholenie zle predpovedá?

Mrznúce mrholenie sa takmer vôbec neobjavuje na radaroch, takže meteorológovia ho len ťažko lokalizujú. Najmä v noci je veľmi ťažké rozpoznať, či ide o mrholenie, slabé sneženie alebo len hmlu.

Počítačové modely si v takýchto prípadoch často nie sú isté a nevedia spoľahlivo určiť, aký typ zrážok skutočne padá.

Ďalším problémom je nedostatok informácií priamo z terénu. Ak ľudia v danom čase nie sú vonku alebo svoje pozorovania nikam nenahlásia, môže poľadovica vzniknúť bez včasného varovania.

Preto sa do budúcnosti uvažuje o jednoduchších spôsoboch, ako by verejnosť mohla rýchlo upozorniť meteorológov na nebezpečné javy.

Hoci mrznúci dážď aj mrznúce mrholenie vedú k rovnakému výsledku, práve nenápadné mrznúce mrholenie je tým, ktoré dokáže prekvapiť najviac – a práve preto je také nebezpečné.

Na poľadovicu si dávajte pozor aj v najbližších dňoch, riziko jej vzniku hrozí najmä na strednom a východnom Slovensku >>>