Klíma sa nám mení priamo pred očami. Čo sú body zlomu?

Ak zatlačíte šálku kávy stále viac k okraju stola, chvíľu sa nič nedeje, kým šálka nedosiahne kritický bod a nespadne zo stola. Body zlomu v Zemskom systéme sa správajú podobne. Veľmi dlhú dobu reagujú len málo na klimatické zmeny, kým sa v kritickom bode stanú nezvratnými a zmenia svoje smerovanie či stav.

Aj keď sa klíma ochladí, tieto procesy zostanú nezvratné alebo sa situácia nezmení. Ktoré prvky v systéme Zeme by sa mohli "zlomiť" a kedy, je predmetom búrlivých diskusií medzi vedcami. Keďže sa však rôzne prvky môžu navzájom ovplyvňovať, presná predpoveď je veľmi ťažká.

Topenie ľadu v Grónsku a Antarktíde

Jedným z najdôležitejších zlomov je strata ľadovcových štítov Grónska a Západnej Antarktídy. Od zvýšenia teploty len o 1,5 stupňa by sa proces topenia mohol takmer určite zintenzívniť a tak dosiahnuť bod zlomu.

V Grónsku je to okrem iného spôsobené tým, že ľadovcová pokrývka, ktorá má v súčasnosti hrúbku až 3 kilometre, čoraz viac stráca túto hrúbku a preto je vystavená stále vyšším teplotám. V hlbších vrstvách atmosféry je hustota vzduchu väčšia a vzduch sa tým viac ohrieva. To ďalej zvyšuje topenie ľadu.

Úplné roztopenie ľadovcového štítu Grónska a západnej Anarktídy by viedlo k zvýšeniu globálnej hladiny morí o 10 metrov. Ako rýchlo sa ľad roztopí, závisí od ďalšieho vývoja teplôt.

Cirkulácia v Labradorskom a Irmingerovom mori

Pre Európu je obzvlášť dôležitý bod zlomu, ktorý vedci dokázali identifikovať v severnom Atlantiku. Cirkulácia v Labradorskom a Irmingerovom mori južne od Grónska by preto mohla v najbližších desaťročiach skolabovať.

Bežne sa tam slaná a studená voda pre svoju vysokú hustotu prepadáva do hĺbky. Dodatočný prísun sladkej vody z topenia ľadovcov v Grónsku však vodu zriedi a cirkulácia sa zastaví.

Táto cirkulácia sa nazýva aj subpolárny vír a považuje sa za motor atlantickej prevracajúcej sa cirkulácie, ktorá zahŕňa aj Golfský prúd a Severoatlantický prúd. Ak sa zastaví, severný Atlantik by sa regionálne ochladil o 2 až 3 stupne a globálne o približne 0,5 stupňa.

Jedným z možných dôsledkov je posun prúdov na sever, ktorý by mohol zmeniť počasie v Európe a spôsobiť ďalšie extrémy.

Zmeny v biosfére

Aj rozširovanie alebo ubúdanie lesov môže predstavovať bod zlomu. Napríklad dažďový prales ukladá približne štvrtinu všetkého suchozemského uhlíka a teda aj viazaného oxidu uhličitého. Preto zohráva kľúčovú úlohu v globálnej klíme a biodiverzite.

Až 20 % pôvodného územia dažďových pralesov už padlo za obeť odlesňovaniu a suchu. Pri 25 % by sa podľa odhadov vedcov mohol dosiahnuť bod zlomu, z ktorého sa už ekosystém nemôže regenerovať.

Existujú aj pozitívne body zlomu

Medzi pozitívne prvky tipovania patrí okrem iného rozšírenie severských ihličnatých lesov a možné zazelenenie časti Sahary, ako tomu bolo naposledy pred približne 12 000 rokmi. Ide o regionálne prvky, ktoré majú malý význam pre globálnu klímu.

V prenesenom význame možno dosiahnuť body zlomu aj v ľudskej spoločnosti. Napríklad v energetike by sa mohol dosiahnuť pozitívny bod zlomu, ak by klesli náklady na obnoviteľné energie.