Klimatické summity zlyhávajú. Extrémy počasia sa nám nedarí zastaviť

Napriek desiatkam rokov rokovaní a veľkým summitom so záväzkami pre celý svet, sa extrémne poveternostné javy – silné vlny horúčav, povodne, suchá, hurikány – stávajú častejšími a intenzívnejšími. Podľa World Meteorological Organization (WMO) sa rok 2025 zaradí medzi najteplejšie v histórii, čo je dôsledok rastúcich koncentrácií skleníkových plynov a zhromaždeného tepla v oceánoch.

Vedecké analýzy ukazujú, že zmena klimatického systému spôsobená človekom už zosilňuje niektoré extrémne javy – teplotné rekordy, intenzívne zrážky či tropické cyklóny.

Lobbisti miesto politikov

Výsledky exkluzívneho výskumu ukazujú, že za posledné štyri roky sa na klimatických summitoch OSN zúčastnilo viac než 5 000 lobbistov, ktorí zastupovali záujmy fosílnych palív — v čase, keď sa extrémne počasie stupňovalo, klimatická akcia zlyhávala a ťažba ropy a plynu dosahovala rekordné hodnoty.

Tieto desiatky stoviek organizácií, nadácií a jednotlivých spoločností vznikli s úmyslom ovplyvňovať rokovania, ktoré by mali smerovať k ambicióznym záväzkom znižovania emisií. Podľa analýzy koalície Kick Big Polluters Out (KBPO) pracovalo približne 5 350 lobbistov pre najmenej 859 organizácií fosílneho priemyslu. Ich prítomnosť na summitoch, ktoré majú priniesť ambiciózne klimatické záväzky, podľa odborníkov výrazne podkopáva dôveru vo výsledky týchto stretnutí.

Len 90 spoločností, ktoré vyslali svojich zástupcov na summity COP26 až COP29, vyprodukovalo v roku 2024 viac než 57% svetovej ropy a plynu. Ich produkcia by zodpovedala vrstve ropy hrubej jeden centimeter rozliatej po celom území Španielska.

Tieto firmy navyše stoja za 63% nových projektov rozširovania ťažby, ktoré by v prípade dokončenia vyprodukovali objem pokrývajúci rozlohu siedmich európskych krajín – od Francúzska až po Nórsko.

Klímu ovládli korporácie

Odborníci varujú, že čísla odhaľujú korporátne ovládnutie globálneho klimatického procesu. Adilson Vieira z Amazon Working Group tvrdí, že priestor, kde by sa mala diskutovať veda a záujmy ľudí, sa zmenil na „veľkú komerčnú halu“.

Rastie aj rozhorčenie nad tým, že fosílny priemysel má často väčší prístup k rokovaniam než krajiny, ktoré patria medzi najzraniteľnejšie voči klimatickým zmenám.

Minuloročného summitu v Azerbajdžane sa zúčastnilo 1 773 registrovaných lobbistov, čo je o 70% viac, než bol počet delegátov z desiatich najohrozenejších krajín sveta (1 033).

Medzi najaktívnejších hráčov patrí Shell (37 lobbistov), BP (36), ExxonMobil (32) a Chevron (20). Len tieto štyri firmy zarobili za posledných päť rokov viac než 420 miliárd dolárov.

Klimatické summity by mali byť miestom, kde sa hľadá riešenie globálnej klimatickej krízy. Namiesto toho sa stávajú arénou, v ktorej dominujú záujmy energetických gigantov.

Výsledok? Obdobie, ktoré sprevádza najväčší nárast extrémnych javov počasia v modernej histórii, no zároveň najmenší pokrok v znížení emisií.