Klimatické zmeny oberajú Laponcov o slová. Ich jazyk sa mení rýchlejšie ako kedykoľvek predtým

Klimatické zmeny oberajú Laponcov o slová. Ich jazyk sa mení rýchlejšie ako kedykoľvek predtým
Veronika Sádovská

Severná sámčina, jeden z desiatich jazykov, ktorými hovoria obyvatelia Laponska Sámovia, má viac ako tri stovky slov pre sneh a zvláštne výrazy pre vydeseného soba. Má ale taký jazyk šancu prežiť na planéte, ktorá sa ohrieva?

Prekladateľ a turistický sprievodca Pentti Pieski z mesta Utsjoki na ďalekom fínskom severe miluje, keď môže vyjsť na svojej lodi chytať divoké lososy. Za posledné tri roky ale už nevyráža, pretože Fínsko aj Nórsko lov divokých atlantských lososov na rieke Teno zakázalo, aby chránilo ich zmenšujúcu sa populáciu. Pre Pieskiho je to dvojnásobná strata. Chýbajú mu rybárske výpravy a tiež rozhovory, ktoré sa obyčajne viedli v starobylom jazyku, ktorý je pre lov lososov za polárnym kruhom typický – v severosámčine.

Táto reč je najpoužívanejšia z desiatich sámskych jazykov. UNESCO ich všetky zaradilo na zoznam ohrozených jazykov, ktoré sú tesne pred zánikom. Sámov, ktorí sa po tisíce rokov vyrovnávali s extrémami polárneho podnebia, dnes v Laponsku žije asi päťdesiat až stotisíc.

Na území dnešného Nórska, Švédska a Fínska hovorí sámskymi jazykmi asi dvadsať až tridsať tisíc ľudí. Od najrozšírenejšej severosámčiny, ktorou podľa odhadov hovorí zhruba dvadsaťtisíc ľudí, cez mimoriadne vzácnu umejskú sámčinu, ktorú užíva iba dvadsaťpäť osôb, až po takmer vymretú terskú sámštinu na ruskom území.

 

Zvláštne výrazy pre splašené soby

Ale tieto všeobecné údaje nevystihujú, aký dôležitý význam majú špecifické slová pre tradičné laponské činnosti, ako je rybolov alebo chov sobov, rovnako ako pre pozorovanie a popis arktického počasia. Sámčina má napríklad viac ako tristo slov pre sneh, osem slov pre rôzne ročné obdobia a šesť rozličných slov pre označenie stôp sobov, ktorí sa osamelo potulujú.

Môže ísť o soba, ktorý utiekol od stáda (ruvggáldat), vyplašeného soba (hiras) alebo soba, ktorý má tendenciu sa túlať sám (duoddil, jadas, linka, hilbesboazu, meahcehas alebo loavsku). Aj pre niečo tak špecifické, ako je vyplašený sob, existuje mnoho zvláštnych slov v závislosti od pohlavia a veku (cohcas, várgu, árgi, biltu, čuosku, dirboges, eaidanas, menodahkes).

Podľa Klemettiho Näkkäläjärviho, ktorý je predsedom Sámskej rady pre klímu a výskumníkom na Helsinskej univerzite a na univerzite v Oule, však niektoré slová týkajúce sa snehu a poveternostných podmienok už nie sú potrebné, pretože sneh a počasie, na ktoré sa vzťahujú, sú stále vzácnejšie alebo postupne miznú práve v dôsledku zmeny klímy.

Sápmi, ako sami Sámovia svoju krajinu za polárnym kruhom nazývajú, je región, ktorý sa ohrieva štyrikrát rýchlejšie ako zvyšok planéty. Rastúce teploty zmenili arktický ekosystém, na ktorom závisia tradičné spôsoby živobytia a obživy Sámov, ako sú rybolov a chov sobov.

Výraz diaľkakátrievdan, klimatická zmena, je v severosámčine novo existujúce slovo a stalo sa hojne používaným, uvádza Näkkäläjärvi. „Sámovia hovoria o zmene klímy celkom často, najmä chovatelia sobov,“ hovorí. Znova platí, že tí, ktorí sú najmenej zodpovední za zmenu klímy ňou trpia najviac.

 

Ani sneh už nie je rovnaký

Slovo ealát odkazuje na podmienky, kedy je sneh tak mäkký, že sa sob môže prekopať až k výživným lišajníkom bez toho, aby mu v tom zabránila vrstva ľadu. Vyššie teploty ale vedú k tomu, že na ležiaci sneh často naprší a keď nasleduje mráz, vytvorí sa tvrdý sneh s ľadom na povrchu a ľadovými vrstvami vo vnútri. Soby sa potom cez ľad nedostanú k lišajníkom, ktorými sa živia.

„Je pravdepodobné, že severosámsky výraz ealát tiež čoskoro zmizne. Zmizne preto, že takéto podmienky už v 21. storočí nemáme,“ hovorí Näkkäläjärvi. „Toto slovo krásne vystihuje spojenie medzi prírodou a jazykom, v sámčine potrebujete jedno slovo pre skutočnosť, ktorú by ste v angličtine opisovali troma alebo viacerými vetami,“ vysvetľuje Näkkäläjärvi.

Podľa vedca Näkkäläjärviho má severosámčina 360 slov na popis snehu. Niektoré slová sa vzhľadom k miernejším zimám a vyšším teplotám z niekoľkých posledných rokov používajú teraz častejšie. Napríklad výrazy suttádat, njahcu alebo sievladat, ktoré sa viažu k teplejším zimným podmienkam, keď sneh začína topiť.

„Naopak slová popisujúce mrazivé snežné podmienky sa používajú čím ďalej tým menej. Ako napríklad slovo jassa znamenajúce sneh, ktorý leží v lete na kopcoch. Vo fínskom Laponsku zostalo len veľmi málo miest, na ktorých ešte v lete jassa leží,“ hovorí vedec.

Predpoveď počasia
Viac
Dnes
Prehánky, búrky
25 °C / 6 °C
Bernard
Zajtra
Prehánky, búrky
25 °C / 7 °C
Zina
Streda
Prehánky, búrky
26 °C / 7 °C
Júlia
Štvrtok
Polooblačno
26 °C / 8 °C
Želmíra
Piatok
Prehánky, búrky
25 °C / 7 °C
Ela
Sobota
Prehánky, búrky
25 °C / 7 °C
Urban
Pošlite nám svoje fotografie Podarilo sa vám zachytiť zaujímavý meteo moment? Podeľte sa oň s našimi čitateľmi. Odoslať fotografie Pošlite nám svoje fotografie Napíšte nám na Whatsappe Pridajte sa k našej komunite v aplikácii Telegram
Reklama MediaAd