Klimatické zmeny tvrdo zasiahli Afriku. Problémy však hlási aj Európa

V posledných mesiacoch západná a stredná Afrika čelí devastujúcim záplavám, ktoré sú spôsobené silnými dažďami a iným extrémnym poveternostným podmienkam.

Vedci toto nepriaznivé počasie pripisujú klimatickým zmenám spôsobeným ľudskou činnosťou. Extrémne počasie ale hlási aj Európa.

Sahara je na nepoznanie, púšť sa zmenila na lagúny

Z leteckých záberov vyzerá Sahara ako úplne iná krajina, než akú si zvykneme predstavovať. Najväčšia a najznámejšia púšť na svete v regióne Maroka sa zmenila na lagúnu.

Podľa meteorológov napršalo v niektorých oblastiach len za 48 hodín až 200 milimetrov zrážok, čo spôsobilo ničivé záplavy a bohužiaľ aj niekoľko obetí.

Zmena nezostala nepovšimnutá. Satelity NASA zachytili snímky zmenenej Sahary, pričom v Alžírsku sa objavilo nové jazero s rozlohou 191 km², ktoré je väčšie ako jazero Como.

Toto je len jedna z mnohých premien, ktorými púšť prešla v dôsledku nedávnych dažďov. K tým pozitívnejším patria rozkvitnuté plochy a prílet sťahovavých vtákov.

Varovanie pred globálnym otepľovaním

Podľa výskumného tímu World Weather Attribution (WWA) aj tohtoročné sezónne dažde v povodí Nigeru a Čadského jazera zosilneli v dôsledku globálneho otepľovania o približne päť až 20 percent, uvádzajú Eurozpravy.cz. 

„Podobne intenzívne zrážky môžu byť v oblasti stále častejšie, pokiaľ bude globálne otepľovanie pokračovať rovnakým tempom,“ varovala WWA, ktorá sa zameriava na analýzu spojitostí medzi klimatickými zmenami a extrémnymi prejavmi počasia.

Podľa Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) spôsobili tohtoročné záplavy v západnej a strednej Afrike približne 1 500 úmrtí, pričom viac ako milión ľudí bolo nútených opustiť svoje domovy. Priehrady v Nigérii a Sudáne boli zaplavené nad svoju kapacitu, čo situáciu ďalej zhoršilo.

Ohrozená je aj Európa

Podobne sa s dopadmi klimatických zmien stretáva aj Grécko, ktoré tento rok zažilo klimaticky najnáročnejší rok za posledných 40 rokov.

Grécky premiér Kyriakos Mitsotakis potvrdil, že krajina sa musela vyrovnať s nadpriemernými teplotami, dlhotrvajúcim suchom a silným vetrom, čo viedlo k nárastu lesných požiarov.

Grécko tento rok zaznamenalo rekordných 9 101 požiarov oproti minuloročným 7 163, ktoré zničili 44 000 hektárov lesov. Extrémne horúčavy začali v krajine už v marci a podľa miestnych meteorológov bolo leto 2024 najhorúcejším v histórii meraní.

Oba regióny teraz čelia ďalším výzvam v boji proti následkom klimatickej krízy, ktorá aj napriek minimálnemu prispeniu k emisiám dopadá na ich obyvateľov neúmerne tvrdo.