Klimatický paradox v Maroku: Po rokoch extrémneho sucha prišla ničivá potopa

Maroko sa v týchto dňoch zmieta v jednej z najničivejších vĺn nepriaznivého počasia za posledné desaťročia, pričom krajina čelí krutému klimatickému paradoxu, kedy historické sucho vystriedali katastrofálne záplavy.

Za všetkým stojí tlaková níž Leonardo, ktorá na sever Afriky a Pyrenejský polostrov priniesla extrémne úhrny zrážok, čo spôsobilo vyliatie riek a premenilo celé mestá na bahnisté jazerá.

Úhrny zrážok sú viac ako šokujúce

Situácia je kritická najmä na severozápade krajiny v oblastiach Ksar El-Kebir a v nížine Gharb, kde muselo svoje domovy opustiť už viac ako 140 000 ľudí, pričom mnohí obyvatelia uviazli na strechách budov a čakali na záchranu armádou. 

Rieka Loukkos sa vyliala z brehov a priehrady, ktoré boli ešte pred pár mesiacmi takmer prázdne, bleskovo presiahli svoju kapacitu, čo prinútilo úrady k nekontrolovanému vypúšťaniu vody, čím sa situácia v nižšie položených štvrtiach ešte zhoršila.

Miestne meteostanice hlásia šokujúce čísla, keď v niektorých regiónoch spadlo za pár dní viac ako 150 milimetrov zrážok, čo predstavuje nárast o neuveriteľných 215 % oproti predchádzajúcemu roku. 

Už 40 obetí záplav

Hoci vláda len v januári oficiálne vyhlásila koniec obdobia sucha vďaka naplneniu priehrad z 27 % na 62 %, radosť z vlahy rýchlo vystriedal smútok, keďže si opakované záplavy od začiatku zimy vyžiadali už najmenej 40 obetí.

Pod vodou zostali obrovské poľnohospodárske plochy s úrodou olív a avokáda, ktoré boli roky devastované nedostatkom vody a teraz ich ničí jej nadbytok. 

Maroko sa tak stáva učebnicovým príkladom novej klimatickej reality v Stredomorí, kde dlhé roky totálneho sucha striedajú „atmosférické rieky“, schopné v priebehu niekoľkých hodín vypustiť ročné množstvo zrážok a zmeniť tak krajinu z vyprahnutej púšte na dejisko vodnej katastrofy.