Kolobeh vody je narušený. Prídu roky sucha už onedlho, varujú vedci

Podľa novej štúdie sa predpokladá, že mnohé časti sveta zažijú obdobia extrémneho nedostatku vody, ku ktorému by mohlo dôjsť do roku 2030, a to už v niektorých problémových oblastiach, vrátane častí Severnej Ameriky, Stredomoria a južnej Afriky.

Je dobre známe, že zmena klímy, spôsobená spaľovaním fosílnych palív, narúša globálny kolobeh vody a spôsobuje jej nedostatok. Oveľa menej jasné je, kedy a kde dôjde k extrémnemu nedostatku vody.

Nový výskum pomáha poskytnúť odpovede a niektoré z nich sú prekvapujúce, povedal Christian Franzke, klimatológ na Pusanskej národnej univerzite v Južnej Kórei a autor štúdie publikovanej v utorok v časopise Nature Communications.

Čo sú to tzv. nulté dni a nulové suchá?

Vedci použili veľké množstvo klimatických modelov na posúdenie načasovania a pravdepodobnosti sucha s tzv. „nultým dňom“. Ide o „bezprecedentné udalosti nedostatku vody, ktoré sa doteraz nestali,“ povedal Franzke. Je to vtedy, keď „otvoríte vodovodný kohútik a netečie žiadna voda,“ povedal vedec pre CNN.

Tzv. nulové suchá vznikajú súbehom rôznych faktorov vrátane dlhotrvajúceho nedostatku dažďa, nízkych hladín riek a zmenšených nádrží, ako aj prudko rastúceho dopytu po vode na zásobovanie ľudí, fariem a priemyselných odvetví.

Ktoré oblasti sveta sú najviac ohrozené?

Štúdia zistila, že takmer tri štvrtiny sveta sú náchylné na sucho a mnohé krajiny čelia do konca storočia vysokému riziku silného a pretrvávajúceho sucha, ak budú ľudia naďalej spaľovať fosílne palivá, ktoré otepľujú planétu.

Viac ako tretina týchto oblastí by mohla čeliť tejto situácii už v 20. alebo 30. rokoch 21. storočia. Zistenie, že k suchám s nulovým počtom dní by mohlo dôjsť tak skoro pri súčasnej úrovni globálneho otepľovania, nás prekvapilo, povedal Franzke, hoci sa k tomu už nebezpečne priblížilo niekoľko miest.

Kapské Mesto v Južnej Afrike čelilo v rokoch 2017 a 2018 vážnej kríze po jednom z najťažších viacročných období sucha v histórii. Vďaka extrémnym opatreniam na šetrenie vodou a nadpriemerným zrážkam v roku 2018 sa tejto katastrofe tesne vyhlo.

Napríklad mesto Chennai v juhovýchodnej Indii sa v roku 2019 ocitlo tesne pred vyčerpaním zásob vody. Voda bola do mesta dovážaná nákladnými autami a obyvatelia museli stáť v rade celé hodiny v prudkej horúčave.

Mnohé mestá v súčasnosti bojujú o to, aby sa vyhli tomuto dňu nula, a to od Teheránu a Kábulu až po Mexico City a Los Angeles.

Mestá sú obzvlášť ohrozené, pretože prudko rastúca populácia zvyšuje dopyt po vodných zdrojoch, ktoré sú už aj tak pod tlakom zmeny klímy a zlého hospodárenia. Štúdia zistila, že komunity s nízkym hospodárskym obratom budú pravdepodobne neúmerne postihnuté.

V správe sa uvádza, že niektoré časti sveta vrátane Stredomoria, južnej Afriky, Ázie a Austrálie pravdepodobne zažijú dlhšie obdobia sucha s nulovým počtom dní a kratším časovým prestávkami medzi jednotlivými obdobiami, čo obmedzuje ich schopnosť zotaviť sa.

To môže mať ničivé účinky na poľnohospodárstvo a ekosystémy a v niektorých obzvlášť postihnutých oblastiach to spochybňuje, „či tam ľudia ešte budú môcť dlhodobo žiť,“ povedal Franzke. Takýto stav by ďalej viedol k masovej migrácii, ale to je už kapitola sama o sebe.