Kométa 3I/ATLAS prelieta najbližšie k Zemi. Ako ju pozorovať?
Medzihviezdna kométa, ktorú vedci prvýkrát zaznamenali pri prelete našou slnečnou sústavou v júli, sa začína vzďaľovať z nášho kúta vesmíru.
Medzihviezdna kométa, ktorú vedci prvýkrát zaznamenali pri prelete našou slnečnou sústavou v júli, sa začína vzďaľovať z nášho kúta vesmíru. Ešte predtým však preletí okolo Zeme a astronómovia počas jej priblíženia zachytávajú nové, mimoriadne pôsobivé snímky.
Kométa známa ako 3I/ATLAS absolvuje svoj najbližší prelet okolo Zeme už v piatok, teda dnes. K našej planéte sa priblíži na vzdialenosť približne 167 miliónov míľ (270 miliónov kilometrov), pričom sa bude nachádzať na opačnej strane Slnka. Pre porovnanie, vzdialenosť Slnka od Zeme je asi 93 miliónov míľ (150 miliónov kilometrov).
Ako ju pozorovať?
Kométa 3I/ATLAS nebude viditeľná voľným okom a optimálne pozorovacie obdobie, ktoré sa začalo v novembri, už uplynulo. Záujemcovia o jej pozorovanie budú podľa portálu EarthSky potrebovať teleskop s priemerom aspoň 8 palcov, teda 20 centimetrov.
Projekt Virtual Telescope Project odvysiela živý prenos z pozorovania kométy v sobotu o 4:00 UTC, teda zajtra skoro ráno o 5:00 nášho času. Ako uviedol Gianluca Masi, astronóm a astrofyzik z Astronomického observatória Bellatrix v Taliansku, plánované štvrtkové vysielanie prekazilo nepriaznivé počasie.
Toto živé vysielanie si môžete pozrieť tu:
Podľa NASA zostane kométa pozorovateľná teleskopmi aj vesmírnymi misiami ešte niekoľko mesiacov, kým úplne neopustí našu slnečnú sústavu.
Návštevník z mimo našej Slnečnej sústavy
Astronómovia sledujú kométu od jej objavu počas leta s cieľom získať viac informácií o jej pôvode mimo slnečnej sústavy aj o jej chemickom zložení. Objekt bol pozorovaný vo viacerých častiach elektromagnetického spektra – v optickom, infračervenom a rádiovom.
Nedávno sa vedcom po prvýkrát podarilo zachytiť medzihviezdnu kométu aj v röntgenovom žiarení, čo prinieslo nové a dôležité poznatky o jej správaní.
Kométy pochádzajúce z našej slnečnej sústavy vyžarujú röntgenové žiarenie, no vedci dlho nevedeli, či sa rovnako správajú aj medzihviezdne kométy. Predchádzajúce pokusy počas preletov podobných objektov v rokoch 2017 a 2019 nepriniesli žiadne výsledky.
Zlom nastal až s kométou 3I/ATLAS. Japonská misia XRISM ju koncom novembra pozorovala počas 17 hodín pomocou teleskopu Xtend. Prístroje zaznamenali röntgenové žiarenie siahajúce až 400 000 kilometrov od pevného jadra kométy, čo môže súvisieť s oblakmi plynov obklopujúcimi tento objekt.
Röntgenové žiarenie pravdepodobne vzniká pri interakcii plynov uvoľňovaných z kométy – napríklad vodnej pary, oxidu uhoľnatého či oxidu uhličitého – so slnečným vetrom, teda prúdom nabitých častíc zo Slnka. Kométy sa pri približovaní k hviezdam zahrievajú a ich materiál sublimuje. Misia XRISM zaznamenala v blízkosti jadra kométy uhlík, kyslík a dusík.
Röntgenové pozorovania v kombinácii s údajmi z iných častí spektra môžu vedcom pomôcť zistiť, z akých látok sa kométa skladá a do akej miery sa podobá alebo líši od komét pochádzajúcich z našej slnečnej sústavy.
