Kométa 3I/ATLAS naďalej prekvapuje vedcov. Tentoraz sa doslova zablysla nezvyčajným chvostom, ktorý sa jej po prelete okolo Slnka vytvoril. Môže priniesť ešte ďalšie prekvapenia?
Kométa 3I/ATLAS patrí medzi najzaujímavejšie objekty posledných rokov. Ide o tretí známy medzihviezdny objekt, ktorý vstúpil do našej Slnečnej sústavy po známych telesách ʻOumuamua (1I) a Borisov (2I). Na rozdiel od nich však 3I/ATLAS prejavila mimoriadne výraznú a zložitú štruktúru chvosta, ktorá prekvapila astronómov aj amatérskych pozorovateľov.
Podľa záberov, ktoré zverejnili astrofotografi Michael Jäger, Gerald Rhemann a Enrico Prosperi, má kométa sústavu viacerých trysiek a ramien smerujúcich do rôznych strán. Tento jav je veľmi nezvyčajný – väčšina komét má pomerne jednotný chvost smerujúci preč od Slnka. U ATLAS-u sa však objavil aj úzky lúč smerujúci k Slnku, čo naznačuje netypické prúdenie plynov a prachu.
Kométa dosiahla svoje perihélium (najbližší bod k Slnku) 29. októbra 2025, keď sa nachádzala približne 1,36 astronomickej jednotky od našej hviezdy. Neskôr sa začne opäť vzďaľovať, no ešte okolo 19. decembra 2025 sa priblíži aj k Zemi – na vzdialenosť asi 1,8 AU, teda približne 270 miliónov kilometrov.
Podobne ako v prípade kométy ʻOumuamua sa aj pri tejto kométe objavili špekulácie o možnom umelom pôvode. Astrofyzik Avi Loeb pripomenul, že niektoré jej vlastnosti by teoreticky mohli súvisieť s technologickým objektom. Doterajšie pozorovania však ukazujú, že kométa sa správa úplne prirodzene – jej trajektória aj rýchlosť zodpovedajú gravitačným zákonom a neprejavuje žiadne známky manévrovania.
Zložitosť chvosta a správanie kométy 3I/ATLAS prinášajú vedcom unikátne údaje o materiáli z iných hviezdnych systémov. Tieto pozorovania pomáhajú pochopiť, ako vznikajú kométy, ako sa menia pri kontakte so Slnkom a ako sa líši ich chemické zloženie od „našich“ telies.
Kométa 3I/ATLAS je tak malým oknom do cudzieho sveta, ktoré nám pripomína, že vesmír okolo nás je plný putujúcich telies s príbehmi z iných hviezd.