Končí obľúbený lyžiarsky vlek. V ďalších rokoch bude ešte horšie a skončia ďalšie

Po takmer 60 rokoch končí jeden z posledných lyžiarskych vlekov na nemeckom ľadovci. Dôvodom nie je nezáujem lyžiarov ani technická porucha, ale niečo, čo sa nedá jednoducho opraviť – topiaci sa ľadovec.

Globálne otepľovanie odstavilo vlek

Na nemeckej Zugspitze sa začala demontáž vleku Schneefernerkopf, ktorý obsluhoval svah na severnej časti ľadovca Schneeferner. Prevádzkovateľ uviedol, že po zmene terénu už vlek nie je možné technicky bezpečne prevádzkovať. Dôvodom je ústup ľadovca, ktorý zmenil sklon svahu natoľko, že horná výstupná časť vleku je dnes príliš strmá.

Vlek fungoval od roku 1967 a patril k ikonám lyžovania na najvyššej hore Nemecka. Posledné dve zimné sezóny už však nepremával. Demontáž sa začala 20. marca 2026 a podľa správ z miesta museli pracovníci najskôr prerezať nosné laná pomocou výbušných náloží, pretože konštrukcia stála v čoraz nestabilnejšom teréne.

Nejde pritom o izolovaný technický problém jedného strediska. Vedci upozorňujú, že bavorským ľadovcom dochádza čas.

Nové merania ukázali, že štyri zostávajúce nemecké ľadovce stratili medzi rokmi 2023 a 2025 viac než štvrtinu svojej celkovej plochy a približne milión kubických metrov ľadu. Výskumníci Christoph Mayer z Bavorskej akadémie vied a Wilfried Hagg z Mníchovskej univerzity aplikovaných vied varujú, že ak bude tento trend pokračovať, Nemecko môže o svoje posledné ľadovce prísť už v 30. rokoch tohto storočia.

Skončia aj ďalšie vleky

Zvlášť zlé správy prichádzajú aj z ďalších lokalít. Ľadovce Blaueis a Watzmann v Berchtesgadenských Alpách podľa vedcov ustupujú mimoriadne rýchlo a patria medzi tie, ktoré môžu zmiznúť ako prvé.

Po zániku svahu na Schneeferneri tak nejde len o koniec jedného vleku, ale o ďalší dôkaz, že lyžovanie na prírodnom ľadovci sa v Nemecku stáva minulosťou.

Zugspitze má pre nemecké hory aj silnú symbolickú hodnotu. S výškou 2 962 metrov je najvyšším vrchom krajiny a dlhé roky bola dôkazom, že aj v Nemecku existuje „večný ľad“. Dnes sa však tento obraz rozpadá doslova pred očami. Samotné stredisko už v minulosti pripravilo pre návštevníkov aj rozlúčkovú trasu po ľadovci, ktorá mala ukázať, ako rýchlo sa miestna krajina mení.

Za ústupom ľadovcov stojí najmä rast teplôt. Copernicus uvádza, že rok 2025 bol globálne tretí najteplejší v histórii meraní a roky 2023 až 2025 boli vôbec prvým súvislým trojročným obdobím, keď globálna priemerná teplota presiahla hranicu 1,5 stupňa Celzia nad predindustriálnou úrovňou.

Aj v Európe patril rok 2025 medzi najteplejšie zaznamenané roky. To je dôležité aj pre Alpy, kde ľadovce reagujú na dlhodobé oteplenie veľmi rýchlo.

Ústup ľadovcov pritom nie je len estetický alebo turistický problém. UNESCO pripomína, že viac než dve miliardy ľudí na svete sú závislé od vody zo snehu a ľadovcov. Horský ľad funguje ako prirodzená zásobáreň sladkej vody a jeho miznutie zasahuje vodný režim, ekosystémy aj miestne hospodárstvo. Svetový deň ľadovcov, ktorý pripadá na 21. marec, má práve na túto krízu upozorniť.

Príbeh vleku na Zugspitze preto nie je len správou pre lyžiarov. Je to viditeľný a zrozumiteľný symbol klimatickej zmeny. To, čo kedysi vyzeralo ako stabilná súčasť alpskej krajiny, dnes mizne tak rýchlo, že sa musia rozoberať celé športové zariadenia. Po takmer šiestich desaťročiach tak nekončí len obľúbený vlek. Končí aj jedna etapa zimy, na ktorú bola stredná Európa zvyknutá.