Kontroverzný krok: Čína zničila 300 priehrad. Teraz je na rade niečo veľké
Čína zničila 300 priehrad na Červenej rieke, hlavnom prítoku rieky Jang-c'-ťiang, informovala štátna tlačová agentúra Xinhua.
Čína zničila 300 priehrad na Červenej rieke, hlavnom prítoku rieky Jang-c'-ťiang, informovala štátna tlačová agentúra Xinhua. Medzitým v inej časti krajiny Peking začína s výstavbou jednej novej priehrady nevídaných rozmerov, čo vyvoláva vážne obavy medzi environmentalistami.
O zničení niekoľkých stoviek priehrad v pondelok informovala čínska štátna tlačová agentúra Xinhua. Uviedla, že od roku 2020 do konca roka 2024 bolo demontovaných 300 z 357 priehrad na rieke Chishui, známej aj ako Červená rieka, ktorá je hlavným prítokom rieky Jang-c'-ťiang.
Okrem toho bolo vyradených z prevádzky 342 z 373 malých vodných elektrární. Podľa čínskej vládnej agentúry boli tieto opatrenia diktované environmentálnymi záujmami a už umožnili mnohým vzácnym druhom rýb vrátiť sa k ich prirodzeným reprodukčným cyklom. Čína teda zdôvodňuje tento svoj krok ako ochranu životného prostredia, aj keď sú tu isté pochybnosti.
Ochrana životného prostredia, ale...
Rieka Č'-šuej, dlhá viac ako 400 kilometrov, preteká provinciami Jün-nan, Kuej-čou a S'-čchuan v juhozápadnej Číne. Ochrancovia životného prostredia ju považujú za „posledné útočisko vzácnych endemických druhov rýb v hornom toku Jang-c'-ťiang,“ informoval hongkonský denník South China Morning Post. Dodal, že niektoré z priehrad boli vyhodené do vzduchu, pretože ich hromadenie spôsobilo, že úseky rieky pravidelne úplne vysychali. To následne viedlo k poklesu biotopov rýb a neresísk.
Čínske prírodné prostredie v posledných desaťročiach výrazne utrpelo v dôsledku rýchleho hospodárskeho rastu a rastúcej industrializácie. Peking však v posledných rokoch zvýšil svoje ekologické obavy a investície do moderných, čistých technológií. Čínska vláda sa pravidelne chváli množstvom úspechov v oblasti ochrany životného prostredia, vrátane zarybňovania riek, zákazov ťažby piesku a 10-ročného zákazu rybolovu, ktorý bol zavedený ešte v roku 2020.
Zároveň koncom roka 2024 Peking schválil výstavbu priehrady Motuo na rieke Jarlung Zangbo v Tibete – najväčšej vodnej elektrárne na svete. Očakáva sa, že bude trikrát väčšia ako predchádzajúca rekordná priehrada Tri rokliny, ktorá je vysoká 185 metrov.
Priehrada vytvorila 600 kilometrov dlhú nádrž v hornom toku rieky Jang-c'-ťiang. V čase jej otvorenia ochrancovia životného prostredia zdôrazňovali rozsiahle uvoľňovanie toxických látok do vody. Okrem toho úplne zničila ekosystémy na rozsiahlej ploche.
Obavy z novej priehrady
Výstavba novej priehrady v súčasnosti vyvoláva obrovské obavy nielen medzi environmentalistami, ale aj medzi susedmi Číny, konkrétne Indiou a Bangladéšom, ktorých územia prijímajú rieku Jarlung Zangbo z Tibetskej náhornej plošiny a stávajú sa riekou Brahmaputra.
Aký je teda zdroj týchto obáv? Peking doteraz zverejnil len málo informácií o výstavbe tejto monštruóznej priehrady a jej bezprecedentný rozsah v takmer nedotknutom prostredí by mohol mať obrovské negatívne dôsledky. Medzitým, ako poznamenal, priehrada by mohla ohroziť nielen životné prostredie, ale aj obyvateľov regiónu.
„India a Bangladéš sa obávajú, že priehrada zmení prirodzený tok rieky, čo by mohlo brániť prístupu k vode pre poľnohospodárstvo, pitnú vodu a ďalšie základné ľudské potreby,“ varoval v januári v rozhovore pre Financial Times Neeraj Singh Manhas, expert na cezhraničné rieky a vodnú bezpečnosť v južnej Ázii.
„Ak priehrada zastaví sedimenty, pôda pozdĺž rieky by sa mohla stať menej úrodnou a brehy v Indii by sa erodovali,“ dodáva v rozhovore pre New York Times ďalší expert, Kalyan Rudra, profesor riečnych vied na indickej vládnej Rade pre kontrolu znečistenia Západného Bengálska.
Rozdelenie práv na využívanie vodných zdrojov riek zostáva pretrvávajúcim problémom aj v južnej Ázii a nová čínska megapriehrada vyvoláva obavy z možnosti zadržania vôd rieky Jarlung Zangbo v Tibete a obmedzenia ich toku do Indie a Bangladéša.
