Krásna, ale nebezpečná: Geomagnetická BÚRKA môže spôsobiť problémy až blackout. Toto sú najväčšie udalosti

Polárna žiara je jedným z najkrajších nebeských úkazov. Zároveň je však vizitkou toho, že nad nami práve prebieha geomagnetická búrka – jav, ktorý vie „potriasť“ sieťami a technikou na Zemi. Pri silných (G4) až extrémnych (G5) búrkach sa môžu objaviť širokospektrálne problémy.

Presne taká silná búrka sa očakáva aj dnes večer a v noci a zatiaľ, čo geomagnetická búrka bude kúzliť polárnu žiaru, tak niektorí budú zápasiť s touto geomagnetickou búrkou.

Polárna žiara je ako keby ste sledovali boj našej planéty, ktorá sa magnetosférou bráni voči nabitým časticiam elektrónov a protónov zo Slnka.  Pre bežného človeka nebezpečenstvo nepredstavuje, ale riziká sa týkajú najmä technológii.

Narušené rádiové aj satelitné spojenie

Geomagnetická búrka predstavuje problémy pre mnoho kozmických lodí. Môžu sa vyskytnúť problémy s povrchovým nabíjaním, či orientáciou a potrebné sú korekcie dráhy.

Problémy nastávajú aj v rádiovej komunikácii a to predovšetkým na nízkych frekvenciách. Narušená môže byť aj navigácia a to na niekoľko hodín.

V energetike môže spôsobiť blackout

Najväčšie problémy hrozia v evergetike. Rôzne ochranné systémy môžu mylne odpojiť kľúčové prvky siete, čo môže vyvolať reťazovú reakciu a prípadný blackout.

Dlhé nadzemné vedenia fungujú ako antény pre pomaly sa meniace magnetické pole počas búrky. Vznikajú tzv. GIC prúdy, ktoré zavádzajú jednosmernú zložku do transformátorov, vedú k ich nasýteniu, prudko zvyšujú jalový výkon a môžu spustiť lavínu ochranných zásahov – od vypnutia línií až po kolaps časti sústavy. Aj keď európske sústavy dnes aktívne monitorujú GIC a pracujú s prevádzkovými opatreniami, pri G4–G5 búrkach riziko úplne nezmizne.

Historicky máme viacero dobre zdokumentovaných udalostí, keď geomagnetická búrka viedla k regionálnym blackoutom alebo vážnym poruchám.

Kanada, 13. marec 1989 – Hydro-Québec: prudký nástup búrky vyvolal geomagneticky indukované prúdy (GIC), ktoré v priebehu ~90 sekúnd zhodili prenosovú sústavu. Výpadok trval ~9 hodín a postihol milióny obyvateľov. 

Švédsko, 30. október 2003 – „Halloween“ búrka: super búrka odstavila časť vysokonapäťovej prenosovej siete na juhu Švédska; v oblasti Malmö bolo bez elektriny približne 50 000 odberateľov na 20–50 minút. 

JAR, október 2003: v nízko- až stredných zemepisných šírkach došlo k rozsiahlemu poškodeniu výkonových transformátorov (Eskom). Následkom boli dlhšie lokálne výpadky a drahé opravy.

Carringtonova udalosť, 1.–2. september 1859: v ére telegrafu spôsobili extrémne prúdy iskrenie a požiare v telegrafných staniciach – dôkaz, že silné búrky vedia preťažiť aj veľké vedenia. (Dnes by to postihlo elektrizačné sústavy a satelity omnoho výraznejšie.) 

Polárna žiara je teda síce krásna, ale predstavuje aj veľké nebezpečenstvo.