Krutá zima zasiahla Európu: Zásoby plynu klesli na historické minimum

Európa čelí jednej z najnáročnejších zím za posledné roky a jej dôsledky sú čoraz viditeľnejšie. Mimoriadne nízke teploty, ktoré zasiahli kontinent od severu až po juh, výrazne zvýšili spotrebu energií a urýchlili vyčerpávanie zásob plynu. 

Podľa najnovších údajov organizácie Gas Infrastructure Europe (GIE) klesli zásoby plynu v Európskej únii pod psychologicky aj technicky dôležitú hranicu 40 %, konkrétne na 39,9 %, čo predstavuje približne 455 TWh energie. Takto nízku úroveň zásob v tomto období zimy Európa nezažila celé roky. Pre porovnanie, začiatkom februára 2024 boli zásobníky naplnené ešte na viac než 54 % (vyše 600 TWh). Rozdiel tak presahuje 150 TWh, čo jasne ilustruje, aký extrémny je priebeh aktuálnej zimy.

Nemecko v najkritickejšej situácii

Najvážnejšia situácia panuje v Nemecku, kde zásoby plynu klesli na približne 30 %. Ide o najnižšiu úroveň spomedzi hlavných európskych ekonomík. Dôvodom je kombinácia viacerých nepriaznivých faktorov.

Ide najmä o dlhodobé mrazy hlboko pod sezónnym priemerom, vysoký dopyt po vykurovaní a zároveň slabá výroba veternej energie v dôsledku fenoménu známeho ako Dunkelflaute – obdobia s minimálnym vetrom a nízkym slnečným žiarením. Plynové elektrárne tak museli bežať na plný výkon, aby pokryli spotrebu elektriny.

Taliansko odoláva, no zásoby tiež klesajú

O niečo lepšie je na tom Taliansko, kde sú zásoby stále na úrovni približne 56 %. Pomohla najmä lepšia diverzifikácia dodávok a miernejšie teploty v strednej a južnej časti krajiny. Aj tu je však viditeľný medziročný pokles – zásoby sú nižšie než v rovnakom období minulého roka, čo naznačuje, že ani taliansky energetický systém nie je voči dlhotrvajúcim mrazom imúnny.

Na rozdiel od energetickej krízy z rokov 2021 – 2022 tentoraz za problémami nestojí geopolitické napätie, ale čisto meteorologický faktor. Podľa údajov programu Copernicus a národných meteorologických služieb bol január 2026 v mnohých častiach Európy výrazne chladnejší než dlhodobý priemer. To viedlo k prudkému nárastu spotreby plynu aj elektriny, najmä v krajinách s vysokým podielom vykurovania pomocou plynu a tepelných čerpadiel.

Najväčšia obava: ďalšia vlna chladu

Trhy sú nervózne najmä kvôli výhľadu na druhú polovicu februára a marec. Meteorologické modely totiž naznačujú možné oslabenie alebo rozpad polárneho víru, čo by umožnilo preniknutie ďalších veľmi studených arktických más do Európy. Ak by sa tento scenár naplnil, zásoby plynu by mohli do konca zimy klesnúť na kritických 15 až 20 %.

Pri takto nízkych úrovniach už vzniká technický problém – tlak v zásobníkoch klesá, čo obmedzuje rýchlosť čerpania plynu práve v čase najvyššieho dopytu. To by mohlo viesť k prudkým výkyvom cien a v krajných prípadoch aj k obmedzovaniu spotreby v priemysle, najmä v najviac ohrozených krajinách.

Trhy reagujú 

Napätie je citeľné aj na energetických trhoch. Cena plynu na burze TTF v Amsterdame sa pohybuje nad hranicou 33 eur/MWh a hoci je stále ďaleko od rekordov z roku 2022, obsahuje výraznú rizikovú prémiu. Obchodníci počítajú s tým, že dopĺňanie zásob počas leta bude náročné, najmä ak sa zvýši konkurencia zo strany ázijských krajín v dovoze LNG.

Zima 2025/2026 sa tak mení na vážny test odolnosti európskeho energetického systému. To, čo ešte na jeseň vyzeralo ako zvládnuteľná sezóna, sa vplyvom počasia premenilo na kritickú skúšku.

A keďže február sa len začína, Európu môže čakať ešte niekoľko chladných týždňov, ktoré rozhodnú o tom, či sa energetická bilancia udrží pod kontrolou – alebo sa situácia ešte viac vyostrí.