Krvavé vodopády na Antarktíde: Vedci konečne odhalili ich tajomstvo

V odľahlých končinách Antarktídy sa nachádza prírodný úkaz, ktorý pripomína hororový film. Z ľadovca vyteká prúd tmavočervenej tekutiny, ktorá sa hrôzostrašne rozteká po belostnom ľade.

Tento úkaz, známy ako Krvavé vodopády, vyviera z ľadovca Taylor v údoliach McMurdo Dry Valleys, jednej z najchladnejších a najnehostinnejších púští na planéte.

Krvavé vodopády, ktoré v roku 1911 objavil geológ Thomas Griffith Taylor, už desaťročia živia hypotézy a teórie. Vedci pracovali s teóriami o záhadných riasach, neznámych chemických javoch aj geologických procesoch, ktoré ešte len treba pochopiť. 

Teraz nový výskum publikovaný vo vedeckom časopise Antarctic Science pridáva posledný chýbajúci kúsok a objasňuje, prečo červená tekutina pravidelne vyviera z povrchu ľadovca.

Železo v hlavnej úlohe

Dlho sa predpokladalo, že karmínový odtieň spôsobujú mikroriasy. Teraz vedci vedia, že za to môže železo. Presnejšie povedané, drobné častice železa zachytené v nanosférach spolu s ďalšími prvkami vrátane kremíka, vápnika, hliníka a sodíka.

Tieto častice pravdepodobne pochádzajú z činnosti starovekých baktérií, ktoré zostali uväznené v podzemí pred miliónmi rokov. Keď sa tekutina bohatá na železo dostane do kontaktu so vzduchom, kov rýchlo oxiduje a vytvára charakteristickú hrdzavú farbu, ktorá robí tento jav takým pozoruhodným.

Ako sa sem dostala tekutá voda?

Ďalšia hádanka sa týkala prítomnosti tekutej vody v prostredí, kde teploty klesajú hlboko pod bod mrazu. Vysvetlenie je chemického pôvodu. Nejde o obyčajnú vodu, ale o extrémne slanú soľanku.

Tento hyperslaný roztok sa musel vytvoriť asi pred 2 miliónmi rokov, keď sa vody Južného oceánu stiahli z údolí. Vysoká koncentrácia solí drasticky znižuje bod mrazu, čo umožňuje kvapaline zostať tekutou aj pri teplotách, ktoré by za normálnych okolností viedli k stuhnutiu vody.

Poslednou hádankou však zostávalo to, čo fyzicky spôsobilo, že sa soľanka náhle vynorila z ľadu. 

Čo spôsobuje erupcie?

Odpoveď prišla vďaka pozorovaniam, ktoré sa začali v roku 2018 a kombinovali údaje GPS, tepelné senzory a snímky s vysokým rozlíšením zhromaždené počas udalosti uvoľnenia.

Výskumníci zistili, že všetko závisí od tlaku pod ľadovcom. Ako ľadovec pomaly kĺže po prúde, jeho obrovská hmotnosť stláča podľadovcové kanály, kde je soľanka zachytená. Tlak sa hromadí, až kým ho ľad už nedokáže udržať, načo praskne a kvapalina je vyvrhnutá v krátkych, ale veľkolepých explóziách.

Tento proces má aj mechanický účinok. Uvoľňovanie soľanky funguje ako „hydraulická brzda“, ktorá dočasne spomaľuje pohyb ľadovca.

Záhada vyriešená, ale nie úplne. Vedci sa domnievajú, že týmto objavom konečne objasnili takmer všetky mechanizmy, ktoré stoja za Krvavými vodopádmi. Zostáva však kľúčová otázka do budúcnosti. Ako sa tento krehký systém zmení s globálnym otepľovaním?

Ak by sa v nasledujúcich desaťročiach zmenili ľadové podmienky a subglaciálny tlak, mohol by sa zmeniť aj jeden z najzáhadnejších prírodných javov planéty a ponúknuť vede nové prekvapenia.